Socialistická vojna pripravila o život ročne stovky mužov. Od pádu režimu ich po prvýkrát spočítali

PRAHA / Ročne v československej armáde od začiatku 60. rokov umieralo cez 200 mužov. Medzi rokmi 1964 až 1989 neprežilo povinnú vojenskú službu 3848 mužov. Vyplýva to z informácií Info.cz na základe štatistík Vojenského historického ústavu (VHÚ).

Ide o čísla, ktoré odborníci spočítali po prvýkrát po páde totality. Z armádneho archívu sa podarilo dáta o takzvaných mimoriadnych udalostiach v armáde od roku 1964 až do nežnej revolúcie. 

+7 fotiek

Nežná revolúcia, ČSSR, november 1989

​"Staršiu štatistiku zatiaľ bohužiaľ nemám, ale dá sa predpokladať, že ani v 50. rokoch sa nejednalo o výrazne nižšie čísla," povedal Prokop Tomek z  VHÚ. Celkové počty mŕtvych za celú dobu existencie socialistickej armády boli niekoľkokrát vyššie. 

Smrť na cvičisku 

Armádny zbor fungoval pod názvom Československá ľudová armáda v rokoch 1957 až 1990. Vojaci neumierali v boji, ale pri bežnom výcviku, dopravných nehodách, cvičných streľbách a ďalších udalostiach spojených s pobytom na vojne. Mnoho členov armády tiež spáchalo počas služby samovraždu. 

Vo výcvikovom roku 1964/65 zahynulo pri vojenskej službe alebo v súvislosti s ňou 237 vojakov a 429 utrpelo ťažké zranenia. V ďalších rokoch to bolo 281 mŕtvych a potom 278 a 268. "Pod 200 sa počet úmrtí dostal až v roku 1972," uviedol Tomek. Potom sa počet úmrtí už pomaly znižoval. Dôvodom mohlo byť aj zlepšenie bezpečnostných opatrení. 

"Za obdobie 1969 až 1989 som napočítal 2799 usmrtených a 3146 ťažko ranených," hovorí Tomek. Za posledné dve desaťročia socializmu na vojne každý rok zomrelo 140 vojakov. Pokiaľ sa k tomu pridajú aj čísla za 60. roky, priemerný počet mŕtvych vojakov od roku 1964 bol až 250 ročne.  

Príčiny smrti

Štatistika mimoriadnych udalostí v ČSL nerozlišuje, čí zomrel vojak z povolania alebo vojak základnej služby. Všeobecne je ale predpoklad, že šlo v drvivé väčšine o úmrtie vojakov základnej služby.  

Príčiny smrti pri mimoriadnych udalostiach sú rôzneho charakteru. Od dopravných nehôd až k zastreleniu pri neopatrnej manipulácii so zbraňou či smrteľným úrazom pri cvičení v teréne. Mnoho vojakov si ale siahla na život dobrovoľne. K tomu ale v mnoho prípadoch prispelo dlhoročné odlúčenie od rodiny, či priateľky  a z toho vyplývajúce osobné problémy. 

Veľa samovrážd ale mala na svedomí šikana medzi vojakmi. V archívnej štatistike sa nerozlišuje medzi dokonanou samovraždou a pokusom o ňu. V roku 1965/66 sa dobrovoľne zabilo alebo pokúsilo zabiť až 192 vojakov. 

Pozrite si archívnu reportáž o výročí nežnej revolúcie: 

​