Podľa Kaliňáka dôchodkový systém nemôže byť povinný

Ak neexistuje generálna garancia systému dôchodkového sporenia, nie je možné, aby bol povinný aj pre nastupujúce generácie

Ak neexistuje generálna garancia systému dôchodkového sporenia, nie je možné, aby bol povinný aj pre nastupujúce generácie.

V pravidelnej parlamentnej Hodine otázok predsedovi a členom vlády to v zastúpení premiéra Roberta Fica povedal podpredseda vlády Robert Kaliňák.

Kaliňák to povedal v odpovedi na otázku poslanca Smeru-SD Mariána Kovačócyho, či majú povinné odvody do sporivého piliera súkromný alebo verejný charakter.

Podľa Kaliňáka sa okolo druhého piliera vytvára až hysterická atmosféra. "Ide nám iba o bezpečnosť peňazí ľudí, ktorí si v druhom pilieri sporia," povedal Kaliňák s tým, že kým neexistuje garancia, schopná odvrátiť nebezpečenstvo globálneho pohybu finančných trhov, systém nemôže byť povinný.

Podľa Kaliňáka je tiež rozdiel v garantovaní obchodovania a v garantovaní finančných prostriedkov. Poistenie garancií všetkých vzťahov nie je podľa Kaliňáka zabezpečené, lebo je drahé, keďže je rizikové.

Podľa Kaliňáka si bývalá vláda zvolila zlý príklad penzijnej reformy podľa argentínskeho vzoru kombináciou verejného a súkromného systému. Spôsob vymedzenia osôb, zúčastnených na starobnom dôchodkovom sporení a spôsob výberu príspevkov využívajú všetky možnosti verejného penzijného systému.

Povinnú účasť pre nastupujúcu generáciu označil Kaliňák za jej najväčší problém. "Nemožnosť vystúpenia zo systému, výber príspevkov prostredníctvom verejnoprávnej inštitúcie, použitie prostriedkov, výnosy a garancie sa riadia presne opačnými pravidlami, používanými v súkromnom práve a riziko má znášať predovšetkým sporiteľ," povedal Kaliňák.

Napriek obmedzeným zdrojom odčerpávajú prostriedky zo systému dve finančné inštitúcie zároveň - dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) a poisťovne, ktoré sú sporitelia v zmysle zákona povinní určiť na vyplácanie starobných dôchodkov.

Aj garancie v druhom pilieri vyvolávajú podľa Kaliňáka veľa otáznikov vo vzťahu verejný-súkromný. Ak vklady v komerčných bankách sú chránené fondom poistenia vkladov pre prípad krachu týchto bánk, v prípade DSS je to presne naopak, povedal podpredseda vlády.

Štát zo zákona ukladá nastupujúcej generácii odvádzať časť mzdy na účty v súkromných DSS, ktoré pritom neprispievajú na tvorbu garančného fondu pre prípady strát z podnikateľskej činnosti, ani fondu solidarity.

Naopak, pokračoval Kaliňák, verejné štátne zdroje budú v prípade potreby použité na výplatu dôchodkov garantovaných zákonom aj tým sporiteľom, ktorí prídu o svoje dôchodky z titulu škôd, ktoré spôsobila porušením zákonov DSS.

"Toto je veľmi neobvyklá forma riadenia rizík," povedal Kaliňák. V platnej úprave starobného dôchodkového sporenia je podľa neho niekoľko zmätočných inštitútov, z ktorých vyplývajú aj otázky majetkových a vlastníckych pomerov subjektov sporenia.

Vlastnícky vzťah sa prvýkrát spomína až pri dedení, zákon nerešpektuje ani minimálnu participáciu sporiteľov na správe systému, súkromné vlastníctvo nasporených prostriedkov je len fikcia, keďže občania s nimi nemôžu nič urobiť, povedal Kaliňák.

"Je potrebné, aby sme reagovali. Ak neexistuje generálna garancia systému, nie je možné, aby bol povinný aj pre nastupujúce generácie. Dopúšťame sa znásilňovania a zločinu voči mladej generácii," uzavrel Kaliňák.