Juraj Horváth neuvažuje o odstúpení z funkcie

Sudcu, ktorý bol v minulosti odsúdený za krátenie dane, sa nechystá odvolať ani prezident Ivan Gašparovič.

Ústavný sudca Juraj Horváth, ktorý bol v minulosti odsúdený za krátenie dane, neuvažuje o odstúpení z funkcie.

Horváth to dnes povedal ČTK. Pri kandidovaní na post sudcu Ústavného súdu totiž podľa neho zákony neporušil. Horvátha sa nechystá odvolať ani prezident Ivan Gašparovič.

"Ja som predložil výpis z registra trestov, ktorý požadovali. Nepožadovali odpis a dospel som k tomu, že som sa ocitol na Ústavnom súde," povedal 60-ročný Horváth. Je presvedčený, že spĺňal všetky zákonné podmienky na kandidáta na post ústavného sudcu.

Horváth bol v roku 1996 podmienečne odsúdený na pol roka za krátenie dane vo výške asi 270 tisíc korún. Keď kandidoval za ústavného sudcu v roku 2002, trest už mal zahladený. Zahladené tresty sa vo výpisoch z trestných registrov neuvádzajú, ostávajú však v odpise z registra trestov.

Podľa ústavy prezident odvolá ústavného sudcu na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. Nespomína však, či to platí aj v prípade, ak je čin už zahladený.

Gašparovič dnes povedal, že nie je v jeho právomoci navrhnúť odvolanie sudcu. "Zatiaľ nebudem robiť žiadne iniciatívy. Je to vec predsedníčky Ústavného súdu," povedal novinárom.

Domnieva sa tiež, že Horváth neporušil žiaden zákon a splnil všetky podmienky, aby jeho kandidatúru mohol schváliť parlament. Zároveň však povedal, že zákon by mal jednoznačne vyjadriť bezúhonnosť kandidáta na sudcu.

Horvátha za ústavného sudcu navrhla Strana maďarskej koalície (SMK). "Moji dvaja navrhovatelia, ktorí v tej dobe boli poslancami, o tejto veci vedeli," tvrdil dnes Horváth.

Či však o odsúdení vedel celý vtedajší poslanecký klub SMK, Horváth nevedel povedať. Vtedajší predseda SMK Béla Bugár pre denník Sme povedal, že o Horváthovom odsúdení klub nebol informovaný.

Minister spravodlivosti Štefan Harabin povedal, že sudcom nemôže byť človek, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. V prípade ostatných sudcov je totiž zákon prísnejší a neumožňuje im obliecť talár ani v prípade zahladeného trestného činu.

Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou či o sťažnostiach občanov proti porušeniu ich práv. Má trinástich členov, vymenúva ich na návrh parlamentu prezident na 12 rokov. Národná rada mu pritom musí ponúknuť dvojnásobný počet kandidátov.

Ústavní sudcovia sú podobne ako poslanci parlamentu chránení imunitou. Súhlas na ich trestné stíhanie musí dať Ústavný súd.