Bratislava je pre lúzrov

BRATISLAVA / O Slovensku opäť píše portál politico.eu. Slovensko má podľa autora Dalibora Roháča za sebou ťažké týždne. Najprv prišla Bratislava o možnosť hostiť Európsku liekovú agentúru, ktorú jej vyfúkol holandský Amsterdam a potom sa minister financií Peter Kažimír stiahol z výberového konania o post šéfa Eurogroup, ktorý konečne mohol Slovensku poskytnúť naozajstné miesto pri stole.

Slováci reagovali na zlé správy prehnaným sebabičovaním. Väčšina komentujúcich sa zhodla na tom, že Bratislava je hrozným miestom na život - kto by sa tam len chcel presťahovať z Londýna? A Kažimír je otrasný kandidát, ktorý doma neurobil dosť pre stabilizáciu verejných financií (nevraviac o tohtoročnom deficite, ktorý sa očakáva okolo 1,29 percent HDP) a nebol schopný odstrániť daňové podvody v krajine. 

​Dvojité odmietnutie prichádza v čase klesajúcej podpory pre škandálmi sprevádzanú vládu premiéra Roberta Fica. Krajina sa zjavne zmieta medzi euroskepticizmom svojich vyšehradských susedov, populárnym v radoch krajnej pravice a Ficovou vyslovenou túžbou pevne uchytiť Slovensko v integračnom jadre eurozóny. 

Nakoniec sa to ale môže obrátiť v prospech Slovenska. Krajina si súrne potrebuje premyslieť svoj vzťah k bloku, pokiaľ sa chce zbaviť obrazu "najväčšieho lúzra" Európy.

Sú tu dôvody na optimizmus. Ani jeden z dvoch výsledkov - odhliadnuc od toho, aké sklamanie spôsobili - nevyvolal pohoršenie smerujúce voči "zradcom" či kozmopolitnej elite, ktorá stratila kontakt s realitou, ktoré zvyčajne nasleduje po kontroverzných rozhodnutiach prichádzajúcich z Bruselu. Dokonca ani tí slovenskí politici, ktorí pociťujú naozaj málo lásky voči EÚ nevyužili túto príležitosť na kritiku bloku. Prevláda ocenenie toho faktu, že odmietanie európskeho projektu - tak ako to robí Poľsko a Maďarsko - neprináša žiadne výhody malej stredoeurópskej krajine, ktorej politická nezávislosť a sloboda sú nerozlučne späté s členstvom v bloku. 

Slovensko nikdy nebude veľkou krajinou a nebude mať hlas takej váhy ako napríklad Poľsko, o Nemecku či Francúzsku ani nehovoriac. Môže sa ale stať vplyvnou krajinou, pokiaľ vyváži záväzok voči európskej integrácii efektívnymi domácimi reformami, ktoré zmodernizujú verejnú správu, zdravotníctvo a školstvo krajiny. A pokiaľ budú mať slovenskí lídri jasnú víziu a stratégiu toho, čo chcú v Európe dosiahnuť.

Dalibor Roháč pre portál politico.eu píše, že vari najlepším príkladom drobnej krajiny s nadmerným vplyvom je Estónsko, so svojim relatívne bezkorupčným verejným sektorom, navyše je jednoznačne  v čele digitálnej agendy v EÚ. Slovenskí lídri by sa mali sústrediť na témy, v ktorých ich krajina dokáže bloku poskytnúť najväčšiu hodnotu: Východné partnerstvo a agenda rozširovania. Menej rozvinuté východné časti Slovenska sú doslova na hranici západného sveta. Je málo vecí, ktoré sú natoľko národným záujom Slovenska ako zabezpečiť, aby jeho východný sused, Ukrajina, mal úspešnú a živú ekonomiku.  

Rozširovanie EÚ o východných susedov sa buď zastavilo, alebo sa zredukovalo na technické cvičenie bez akéhokoľvek politického vedenia. Krajiny ako Moldavsko, Ukrajina či Gruzínsko - rovnako ako balkánske krajiny - sú pochopiteľne cynické a demoralizované. Slováci - majúci v živej pamäti, akú úlohu zohralo prijatie do EÚ pri prekonávaní dvojitého dedičstva komunizmu a autoritatívneho režimu Vladimíra Mečiara v 90-tych rokoch - by mali byť tí, ktorí sa najviac pričinia o podporu regionálneho zapájania sa EÚ. Prísť o možnosť hostiť Európsku liekovú agentúru či predsedať Eurogroup sú vážne nezdary. Na čom ale teraz záleží je to, ako sa slovenská vláda vzchopí a nájde svoj hlas v rámci bloku.