SNP je neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej vlny

BRATISLAVA / Slovenské národné povstanie (SNP) malo svoje vzopnutia i pády, svoje úspechy i omyly. Ak však položíme jeho výsledky – so všetkými kladmi a nedostatkami – na pomyselnú váhu dejín, jednoznačne prevážia jeho morálne, politické i vojenské prínosy, uvádza sa vo vyhlásení Vojenského historického ústavu (VHÚ) k 73. výročiu SNP.

SNP sa stalo neoddeliteľnou súčasťou európskej protifašistickej a národnooslobodzovacej vlny, ktorá sa nezadržateľne dvíhala od základného prelomu na frontoch v roku 1943. Ozbrojeným protifašistickým vystúpením v Slovenskom národnom povstaní sa slovenský národ jednoznačne zaradil medzi pokrokové demokratické sily protihitlerovskej koalície, vybojoval si rozhodujúce predpoklady pre vytvorenie novej, vlastnej demokratickej štátnosti, položil základy novej národnej a štátnej idey, postavenej na tradíciách antifašizmu, demokratizmu a humanizmu, zdôrazňujú vojenskí historici.

Povstanie bolo namierené proti prichádzajúcim nemeckým okupačným vojskám ako aj voči nedemokratickému domácemu ľudáckemu režimu úzko kolaborujúcemu s nacizmom. Bolo vyhlásené po mesiacoch intenzívnych príprav realizovaných v intenciách ilegálneho Vojenského ústredia Slovenskej národnej rady, pripomína VHÚ.

V Banskej Bystrici, v centre Slovenského národného povstania, sa vytvorilo veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku. Zámerom jeho velenia bolo brániť povstalecké územie, na ktorom po vypuknutí povstania žilo cca 1, 7 milióna obyvateľov a rozprestieralo sa na ploche 20 000 km2, do príchodu sovietskej Červenej armády.

Tento zámer mali realizovať ozbrojené sily reprezentované 1. čs. armádou na Slovensku a partizánmi. V tejto súvislosti VHÚ pripomína, že 1. čs. armáda na Slovensku vznikala v ťažkých podmienkach, pod priamym tlakom útokov nemeckých okupačných vojsk. Jej velenie malo v prvých dňoch povstania k dispozícii len 18 000 vojakov a dôstoj­níkov.

Počet príslušníkov 1. čs. armády na Slovensku sa zvýšil dvoma mobilizáciami. Po prvej z nich, ktorá sa začala 5. septembra 1944, jej počet narástol na 47 000 mužov. Po druhej mobilizácii, ktorú vyhlásili 26. septembra 1944 a po nástupe nováčikov 9. októbra 1944 narástol počet jej príslušníkov až na 60 000 osôb.

Po boku armády na povstaleckom území bojovalo približne 12 000 partizánov, z ktorých asi 70 % tvo­rili Slováci. Ďalších asi 5 500 partizánov pôsobilo v tyle nemeckých okupačných vojsk. Povstalecké ozbrojené sily tak dosiahli počas druhého mesiaca bojov približne 77 500 osôb.

Povstalecká armáda a partizánske jednotky napriek nedostatkom, ktoré znižova­li ich bojovú hodnotu, dokázali úspešne vzdorovať nemeckým jednotkám dva mesiace. Napriek vojenskej porážke, ktorú utrpeli v posledných dňoch októbra 1944, neboli úplne zničené ani nekapitulovali a ani organizovaný ozbrojený odpor sa neskončil. Odpor časti síl povstaleckej armády a partizánov pokračoval v podmienkach par­tizánskeho spôsobu vedenia bojovej činnosti až do definitívneho oslobodenia Slovenska, píše VHÚ.