Koaličná rada hovorila o opozičných návrhoch zákonov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA – Lídri vládnych strán Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete dnes na úrade vlády na koaličnej rade dve hodiny diskutovali o návrhoch zákonov, ktoré predložili na májovú schôdzu opoziční poslanci.

"Pripravili sme určité odporúčania pre zástupcov koalície," povedal po koaličnej rade minister vnútra a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák s tým, že všetci uvidia, ako budú vládni poslanci hlasovať pri konkrétnych zákonoch.

"Žiadne iné témy neboli súčasťou zasadnutia koaličnej rady," dodal. Vládne subjekty budú podľa Kaliňáka podobne postupovať aj pri ďalších zasadnutiach parlamentu.

Vláda na 4. schôdzu národnej rady nepredložila ani jeden návrh zákona. Zasadnutie, ktoré sa začína v utorok 17. mája, má na programe 67 bodov, z ktorých 56 tvoria opozičné návrhy noviel a zákonov. Poslanci by mali diskutovať napríklad o Správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2015, Správe verejného ochrancu práv za obdobie roka 2015 či Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák okrem iného predstaví správu o prioritách predsedníctva Slovenska v Európskej únii. Sedem opozičných noviel sa týka Zákonníka práce, preto k nim podľa podpredsedu parlamentu Bélu Bugára bude spoločná rozprava.

Opozičných štyridsať návrhov

Opozičná SaS predložila 40 návrhov zákonov, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie. "Toto je priorita. Zlepšenie podnikateľského prostredia zlepší život všetkých občanov," vysvetlil predseda SaS Richard Sulík. Návrhy liberálov podľa jeho slov vychádzajú z Agendy 2020, všetky sú neutrálne pre štátny rozpočet a dajú sa okamžite realizovať.

Opozičná OĽaNO-NOVA chce ústavným zákonom umožniť národnej rade zriaďovať vyšetrovacie výbory. Poslanec OĽaNO-NOVA Daniel Lipšic návrh na zriaďovanie vyšetrovacích výborov v parlamente odôvodnil nečinnosťou orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní citlivých káuz a ich zametaním pod koberec, či už zo strany finančnej správy, polície, respektíve Národnej kriminálnej agentúry alebo prokuratúry.

Téme sa venovala Lucia Stráňavová: