46 ROKOV PO. Sovieti prepadli ČSSR, pozval ich Slovák

BRATISLAVA / Sovietom prekážali slobodnejšie médiá aj plánovaná ekonomická reforma československých komunistov. To boli podľa historika Miroslava Londáka dôvody ich invázie do Československa. Pôsobenie cudzej armády na našom území neskôr legalizoval tzv. pozývací list. Jedným z jeho signatárov bol aj Slovák Vasiľ Biľak (†96), ktorý zomrel začiatkom roka.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa ukončila projekt socializmu s ľudskou tvárou. 

Ten presadzoval vtedajší prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Alexander Dubček.

Od obsadenia vtedajšej ČSSR uplynulo 44 rokov.

Sovieti podľa historika nemohli vo svojej sfére vplyvu tolerovať žiaden systém, ktorý by sa líšil od ich vlastného, a ten bol založený na úplnom ovládaní spoločnosti.

Z reforiem socializmu s ľudskou tvárou podľa Londáka vyplýval do istej miery zámer vrátiť sa do obdobia pred komunistický prevrat v roku 1948.

Obava z konca

"Moskva sa na vznikajúcu situáciu pozerala asi tak, že v Československu hrozia systémové zmeny, ktoré môžu nakoniec prerásť do pádu celého východného bloku. Preto nakoniec prišlo k okupácii Československa," povedal Londák.

Na zastavení reformného procesu pod vedením Alexandra Dubčeka mali záujem aj ostatné členské štáty Varšavskej zmluvy.

"Ak ponecháme bokom Rumunsko, vedúci predstavitelia krajín východného bloku boli jednotní vo svojej kritike dubčekovského vedenia KSČ," povedal Londák. Ostro vystupovali predovšetkým predstavitelia Nemeckej demokratickej republiky Walter Ulbricht a Poľskej ľudovej republiky Wladislaw Gomulka.

21. august 1968 - čo malo zostať utajené. Reportáž Antona Adamčíka:

Signatár pozývacieho listu

Počas Pražskej jari bol 1. tajomníkom ÚV KSS, patril k vedúcim predstaviteľom konzervatívnych síl v KSČ, podporoval sovietsku intervenciu. Podľa historikov bol Vasil Biľak jedným zo signatárov tzv. Pozývacieho listu, na základe ktorého vstúpili vojská Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa. Išlo o príslušníkov armád Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Poľska a Bulharska.

Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa, ktorý komunistická strana označovala tiež ako vstup spojeneckých vojsk, mal krycí názov Dunaj. Vojská Nemeckej demokratickej republiky sa mali taktiež zapojiť do invázie, nakoniec bola ich účasť zamietnutá samotnou Moskvou.

isifa

Pražská jar

Invázne vojská obsadili väčšinou strategických miest v celej krajine. Silu armády potvrdzujú aj štatistiky. Invázie sa zúčastnilo až pol milióna vojakov, ktorých podporilo približne 5 000 tankov.

Na čele operácie stál armádny generál Ivan Georgievič Pavlovskij. Počas vpádu došlo k zatknutiu vedúcich československých predstaviteľov Alexandra Dubčeka, Oldřicha Černíka, Josefa Smrkovského a ďalších.

Foto© Ján Lörincz/SITA

Biľak za pozývací list nebol nikdy odsúdený ani potrestaný. V januári 2011 Špeciálna prokuratúra zastavila trestné stíhanie, odôvodnila to tým, že nie je možné zohnať dôležitých svedkov z Českej republiky. Biľak bol posledným žijúcim predstaviteľom bývalého komunistického režimu, ktorý sa pod list podpísal. Okrem Biľakovho mena sa na liste nachádza aj podpis Aloisa Indru, Drahomíra Koldera, Antonína Kapeka a Oldřicha Švestku.

Foto© Ján Lörincz/SITA

Minulosť mal Biľakovi pripomenúť aj tank pred domom. ČÍTAJTE TU: Hlina pristavil pred vilu Biľaka tank zo sovietskej éry

Vasiľ Biľak bol v roku 1989 členom predsedníctva Ústredného výboru komunistickej strany Československa a poslancom Národného zhromaždenia. Na sklonku roka sa dostal do konfrontácie s ľuďmi, ktorí stáli za Nežnou revolúciou.

Osobná spoveď

"Môj osobný názor je, že vstup armády Varšavskej zmluvy na územie Československa bolo neadekvátne a bol som proti tomu. Kľudne si preštudujte protokoly z Čiernej nad Tisou. Ja jediný som prosil, aby to nerobili. Vedel som, že sa niečo stane," povedal v roku 1994 reportérovi Eugenovi Kordovi Vasiľ Biľak, jeden z hlavných ideológov normalizácie.

"Mne sa pripisuje zodpovednosť takmer za všetko. Ako keby som bol hlavný organizátor celej vojenskej akcie. Aj keby som to bol podpísal, tak sa môžem priznať, pretože som to nepovažoval za žiadny pozývací list. Ale prezentuje sa to tak," pokračuje v rozprávaní Biľak. Pozrite si celý rozhovor pod článkom.

AUTENTICKÝ ZÁZNAM je z archívu televízie JOJ zachytáva komunistického pohlavára pri diskusii s občianskymi aktivistami v roku 1989:

+5 fotiek

August 1968_Foto© Ján Lörincz/SITA