Prezident povýšil štyroch generálov

BRATISLAVA / Milana Maxima, ktorý v utorok prebral žezlo vedenia armády po končiacom Petrovi Vojtekovi, ešte pred vymenovaním do funkcie prezident aj povýšil. Okrem neho sa povýšenia dočkal aj náčelník Štábu pre podporu operácií Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko a dvaja vojenskí veteráni Ján Iľanovský a Milan Píka.

Prezident oceňoval

"Všetci oceňujeme, že ste sa priamo zúčastnili pri potláčaní nacizmu. Vieme to oceniť aj v dobe mieru. To, že dnes povyšujem aj činných vojakov do funkcie generálov, svedčí o tom, že je stále vo svete hrozba, voči ktorej sa musíme brániť," povedal prezident Ivan Gašparovič po menovaní.

Maxima v utorok Ivan Gašparovič povýšil z hodnosti generálmajora do hodnosti generálporučíka. V armáde je tento 57-ročný dôstojník od roku 1976.

Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil u mechanizovaných a tankových jednotiek, kde mal veliteľské posty od čaty po brigádu. Od októbra 2001 do júna 2002 bol náčelníkom štábu logistiky Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.

Bol taktiež veliteľom Síl výcviku a podpory ozbrojených síl Slovenskej republiky a veliteľom Pozemných síl OS SR. V tejto funkcii bol do 1. júna 2009, keď ho vyčlenili na plnenie úloh Vojenského spravodajstva. Po absolvovaní kurzu vojenskej diplomacie sa stal pridelencom obrany v susednej Českej republiky.

Zmeka prezident povýšil z plukovníka generálneho štábu do hodnosti brigádneho generála. Profesionálnym vojakom je od roku 1987. Po skončení vysokoškolského štúdia bol veliteľom u mechanizovaných od stupňa čata po stupeň brigáda.

Od júla 2009 do decembra 2011 pôsobil ako náčelník odboru pre operácie a náčelníka štábu Veliteľstva pozemných síl ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Bol aj na Generálnom štábe ozbrojených síl Slovenskej republiky vo funkcii veliteľa centra riadenia operácií – zástupcu náčelníka štábu pre operácie a od januára tohto roka vo funkcii zástupcu veliteľa strategického centra krízového manažmentu Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky

Zmeko má skúsenosti z pôsobenia v mierových operáciách. Od mája 2001 do marca 2002 pôsobil ako zástupca veliteľa strážnej roty v mierovej misii OSN UNFICYP na Cypre a od marca 2005 do augusta 2005 bol zástupca veliteľa práporu vo vojenskej operácii Iracká sloboda v Iraku.

Vojnový veterán

Plukovník vo výslužbe Ján Iľanovský povýšil do hodnosti brigádny generál. Tento účastník národného boja za oslobodenie sa narodil 21. apríla 1924 v Závažnej Porube.

Od 9. januára 1944 do 5. mája 1945 bol príslušníkom 1. čs. armády na Slovensku. Vo februári 2004 mu priznali postavenie vojnového veterána.

V októbri 1942 nastúpil základnú vojenskú službu k pešiemu pluku v Liptovskom Mikuláši. V júli 1943 jeho pluk nasadili na východný front, na Ukrajinu.

Krutosti, ktoré páchali nemeckí fašisti na bezbrannom civilnom obyvateľstve ukrajinských dedín a jeho názorová orientácia ho utvrdili v rozhodnutí prejsť na stranu Červenej armády. Už 2. októbra 1943 sa stal príslušníkom jazdeckého pluku sovietskej armády na Kryme.

Po zranení, z ktorého sa liečil v Melitopole, ho presunuli k 1. československému armádnemu zboru v hodnosti slobodníka. Absolvoval paradesantný kurz v Tule.

V septembri 1944 pôsobil ako inštruktor v 2. česko-slovenskej samostatnej paradesantnej brigáde v ZSSR. V októbri ho ako veliteľa čaty v úseku Zarzsyn-Karpaty nasadili do bojov pri oslobodzovaní Ukrajiny, Rumunska a Poľska.

Po vypuknutí SNP bol koncom októbra 1944 vysadený na Slovensko do priestorov Nízkych Tatier. Ako príslušníka čs. armádneho zboru – účastníka SNP ho poverili úlohou zabezpečovať pre partizánske jednotky brigády „Stalin“ v priestoroch Červený kút – Malužiná – Partizánska Ľupča potraviny a lieky.

Dôležitou úlohou tiež bolo získavať informácie o výzbroji a palebných postaveniach nemeckých vojsk. Ján Iľanovský absolvoval rôzne prieskumné akcie na území mesta Liptovský Mikuláš a v jeho okolí.

Od polovice februára 1945 sa ako prieskumník zúčastnil ťažkých a zdĺhavých bojov o oslobodenie Liptovského Mikuláša.

Bol jedným z príslušníkov 1. čs. armádneho zboru, ktorí vo včasných ranných hodinách 4. apríla 1945 vstúpili na pôdu ťažko skúšaného mesta a priniesli doň slobodu.

Ako prieskumník pokračoval Ján Iľanovský so svobodovcami v oslobodzovaní vlasti až do Prahy. Za takmer tri roky frontového života bol viackrát zranený, následky čoho pociťuje dodnes.

Syn legionára

Plukovníka vo výslužbe Milana Píku povýšili do hodnosti brigádny generál. Je to syn slávneho legionára a odbojára Heliodora Píku a priamy účastník západného odboja.

Milan Píka po obsadení Čiech a Moravy nemeckou armádou narýchlo ukončil štúdium a s matkou za pomoci odboja ušli do Rumunska, odkiaľ sa loďou dostali do Francúzska.

V tomto období sa Píka pokúsil prvýkrát narukovať do tvoriacich sa Česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku.

Do armády ho však neprijali pre jeho nízky vek, a tiež preto, lebo nemecké jednotky sa stále približovali. Podarilo sa mu odísť do Veľkej Británie, kde vstúpil do anglického letectva a kde neskôr zložil aj maturitnú skúšku. Požiadal o zaradenie do leteckého kurzu.

Chcel sa stať navigátorom, no zdravotná prehliadka odhalila jeho vrodenú očnú chybu a tak nemohol byť zaradený k lietajúcemu personálu. V roku 1944 sa stal pobočníkom veliteľa Československého doplňovacieho strediska v Cosforde, kde pôsobil až do konca vojny. Po skončení vojny sa vrátil späť do vlasti.

Po puči v roku 1948 bol jeho otec zatknutý, čo malo za následok jeho preradenie a onedlho ho zatkla Štátna bezpečnosť. Súdili ho spoločne so skupinou generála Mrázka.

Bol obvinený z prípravy únosu otca do zahraničia. Pre nedostatok dôkazov a po zásahu prezidenta Klementa Gottwalda bol zbavený všetkých obvinení.

Napriek tomu ho degradovali z kapitána na vojaka, vyhodili z Karlovej univerzity, vykázali z Prahy a za trest mal na rok nastúpiť do Jáchymovských baní. Vďaka manželkinmu otcovi do Jáchymova nenastúpil a odsťahoval sa do Bratislavy. Nebol potrestaný väzením, ale stratou občianskej cti a ďalšieho uplatnenia v živote.