Saková po rokovaní s ministrami V4: Krajiny chcú využívať eurofondy na pomoc s energiami

Požiadavky ministrov V4

Ministerka hospodárstva Denisa Saková po rokovaní predstaviteľov krajín Vyšehradskej štvorky zodpovedných za energetiku predstavila viacero požiadaviek, ktoré chce región presadzovať na európskej úrovni. Stretnutie bolo venované najmä vysokým cenám energií, bezpečnosti ich dodávok a nastaveniu európskej energetickej politiky po roku 2030.

Na rokovaní sa zúčastnili aj eurokomisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen, český minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček, poľský minister energetiky Miłosz Motyka a maďarský minister hospodárstva a energetiky István Kapitány.

+3 fotky

Tlačová konferencia ministrov krajín V4 zodpovedných za energetiku

Jednou z hlavných tém bola možnosť využívať európske finančné prostriedky na zmiernenie dosahov vysokých cien energií na priemysel. Podľa Sakovej by krajiny V4 privítali dočasnú výnimku, ktorá by im umožnila financovať takúto pomoc z dostupných európskych zdrojov.

„V prvom rade sme adresovali požiadavku mať dočasnú výnimku, ktorá by nám umožnila využívať zdroje Európskej únie,“ uviedla ministerka.

Spomenula pritom možnosti využitia eurofondov v rámci kohéznej politiky, ako aj väčšiu flexibilitu pri čerpaní prostriedkov z Modernizačného fondu. Cieľom je podľa nej zmierniť tlak na štátne rozpočty jednotlivých krajín. „Nie je to len otázka Slovenska a rozpočtu verejných financií Slovenskej republiky, ale samozrejme každá krajina V4 nechce dlhodobo zaťažovať svoj štátny rozpočet,“ vysvetlila Saková.

Pomoc priemyslu aj zmeny emisných povoleniek

Krajiny V4 zároveň požadujú, aby budúce európske programy na podporu konkurencieschopnosti priemyslu zohľadňovali nielen náklady na investície a transformáciu výroby, ale aj prevádzkové výdavky podnikov. Podľa Sakovej by tak európska pomoc nemala byť obmedzená iba na financovanie modernizácie či dekarbonizácie priemyslu. Dôležité je podľa nej vytvoriť možnosti podpory aj pri nákladoch, ktoré podniky musia priebežne vynakladať na svoju činnosť.

Prečítajte si tiež

Slovensko minulo na energopomoc vyše štyroch miliárd eur, RRZ kritizuje plošné dotácie

Ministerka privítala aj to, že v záveroch predchádzajúceho zasadnutia Európskej rady sa objavila požiadavka na prehodnotenie fungovania systému obchodovania s emisnými povolenkami. „Veľmi ma teší, že do minulotýždňových záverov Európskej rady bola premietnutá aj požiadavka o zmene alebo respektíve o prehodnotení fungovania systému emisných povoleniek,“ povedala. Poukázala pritom na systém ETS 1, ktorý sa dotýka priemyslu, aj na ETS 2, ktorého zavedenie má podľa nej v budúcnosti dosah aj na obyvateľstvo. Saková vyjadrila presvedčenie, že na európskej úrovni sa podarí nájsť riešenia, ktoré pomôžu zmierniť vplyv emisných povoleniek na ceny elektrickej energie a lepšie reagovať na opakujúce sa krízové situácie.

Slovensko žiada podporu nových trás pre plyn a ropu

Ďalšou významnou témou rokovania bola energetická bezpečnosť a rozvoj infraštruktúry. Saková upozornila na potrebu zabezpečiť nové dodávateľské kontrakty a zároveň vybudovať dostatočné prepravné kapacity pre dovoz plynu a ropy do strednej Európy. V tejto súvislosti poukázala aj na obmedzenia dovozu ruských energetických surovín a na potrebu pripraviť región na nové podmienky.

Podľa ministerky sa postavenie Slovenska v energetickej infraštruktúre zásadne mení. Kým v minulosti bolo vstupným bodom tranzitných trás pre ropu a plyn prichádzajúce z Ruska, v súčasnosti sa podľa nej dostáva na ich koniec. „Slovensko ako krajina, ktorá vždy bola na vstupnom bode všetkých tranzitných sústav pre energetické médiá, či už pre ropu alebo plyn pochádzajúcu z Ruskej federácie, naopak je momentálne na konci každej tranzitnej trasy,“ uviedla Saková. Zdôraznila preto, že samotné uzatváranie nových kontraktov nestačí. Potrebné je zabezpečiť aj infraštruktúru, ktorá umožní suroviny do regiónu skutočne dopraviť. Krajiny V4 preto chcú s Európskou komisiou diskutovať o podpore investícií do nových diverzifikačných trás a zvyšovania prepravných kapacít existujúcej infraštruktúry.

Podľa Sakovej by sa na tieto projekty mali dať využiť prostriedky dostupné v súčasnom období, ako aj financovanie v rámci budúcich európskych programov. Investície považuje za dôležité z hľadiska posilnenia energetickej odolnosti regiónu.

Prečítajte si tiež

Fico rokoval s lídrami V4 pred samitom v Bruseli. Majú spoločné požiadavky

Saková žiada rovnocenné postavenie jadrovej energie

Ministri sa venovali aj budúcemu nastaveniu energetickej politiky Európskej únie po roku 2030. Saková zdôraznila, že jednotlivé členské štáty by si mali zachovať možnosť rozhodovať o zložení vlastného energetického mixu podľa svojich geografických podmienok a dostupných zdrojov.

Slovensko pritom naďalej presadzuje významnú úlohu jadrovej energetiky. Ministerka pripomenula, že krajina je členom jadrovej aliancie, ktorá sa pravidelne stretáva na pôde Európskej komisie. „Chceme požiadať, aby Európska komisia zrovnoprávnila jadro na úroveň ostatných obnoviteľných zdrojov, pretože nám to dáva do budúcnosti aj väčšie možnosti financovania výstavby nových jadrových blokov,“ uviedla.

Zároveň zdôraznila, že jednotlivé štáty by nemali byť nútené uprednostňovať konkrétny zdroj energie bez ohľadu na svoje podmienky. Do úvahy podľa nej prichádza jadro, vietor, slnečná energia, geotermálna energia aj voda.

Krajiny V4 tak chcú pri ďalšom formovaní európskej energetickej politiky presadzovať väčšiu flexibilitu financovania, podporu konkurencieschopnosti priemyslu, bezpečnejšie dodávky energetických surovín a zachovanie možnosti rozhodovať o vlastnom energetickom mixe.