Jasno
15°
Bratislava
Terézia
15.10.2026
Fico rokoval s lídrami V4 pred samitom v Bruseli. Majú spoločné požiadavky
Zdielať na

Fico rokoval s lídrami V4 pred samitom v Bruseli. Majú spoločné požiadavky

BRATISLAVA / Premiéri krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa v predvečer samitu Európskej únie dohodli na spoločnom postupe pri presadzovaní zmien v energetickej politike. Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) po stredajšom (14. 10.) rokovaní v Bruseli oznámil prípravu troch pozmeňujúcich návrhov k záverom Európskej rady. Týkajú sa najmä vysokých cien elektriny a systému emisných povoleniek.

Premiéri V4 sa dohodli na troch návrhoch

Predsedovia vlád Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska sa v stredu (14.10.) večer stretli v Bruseli, aby pred začiatkom dvojdňového samitu Európskej únie koordinovali svoje postoje. Hlavnou témou rokovania boli vysoké ceny energií, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a systém obchodovania s emisnými povolenkami.

„Slovenské predsedníctvo vo V4 má zásadu, že chce dávať na stôl len tie témy, ktoré nás spájajú, a nie tie, ktoré nás rozdeľujú,“ povedal po stretnutí premiér Robert Fico. Podľa predsedu vlády sa premiéri zhodli na potrebe výraznejšieho tlaku na Európsku komisiu, od ktorej očakávajú konkrétne opatrenia na zníženie cien elektrickej energie. Slovenské predsedníctvo vo V4 preto dostalo za úlohu pripraviť tri pozmeňujúce návrhy k záverom Európskej rady.

​Prvým je požiadavka, aby Európska rada jasnejšie vyzvala Európsku komisiu na predloženie konkrétnych riešení vysokých cien energií. Druhý návrh sa týka ďalšieho odkladu zavedenia systému emisných povoleniek ETS 2, ktorý sa má vzťahovať na emisie z vykurovania budov a cestnej dopravy. Tretím je využitie mechanizmu rezervy na stabilizáciu trhu v existujúcom systéme ETS 1, ktorý ovplyvňuje aj cenu emisných povoleniek.

„Naša koordinačná porada skončila dohodou, že slovenské predsedníctvo bude v tomto okamihu pracovať na troch konkrétnych pozmeňujúcich návrhoch k záverom,“ vysvetlil Fico.

Text spoločného stanoviska sa mal dolaďovať počas noci. Premiér avizoval, že ak sa podarí dosiahnuť dohodu, návrhy vo štvrtok predložia predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi. Zároveň nevylúčil, že sa k požiadavkám V4 pripoja aj ďalšie členské štáty.

​V4 žiada ďalší odklad emisných povoleniek

Jednou z hlavných požiadaviek krajín V4 je posunutie spustenia systému ETS 2 o viac než jeden rok. Fico tvrdí, že jeho zavedenie by v čase rastúcich cien pohonných hmôt mohlo ešte viac zvýšiť náklady domácností na dopravu a bývanie. „Premiéri V4 sa domnievajú, že v čase, keď prudko narastá cena pohonných hmôt, zavedenie tohto systému bude znamenať prudké zdražovanie v oblasti dopravy a bývania,“ uviedol premiér.

Spustenie ETS 2 už bolo na európskej úrovni posunuté z pôvodného roku 2027 na rok 2028. Krajiny V4 však teraz žiadajú ďalší odklad. Fico sa pritom netají tým, že by uprednostnil úplné zrušenie systému. „Najlepšie by bolo, keby systém ETS2 bol úplne zrušený, ale nie som naivný,“ vyhlásil.

Premiéri chcú zároveň presadiť zmeny v existujúcom systéme ETS 1. Podľa Fica sú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely v tom, ako vnímajú jeho dôsledky. Niektoré krajiny podľa neho profitujú z príjmov z emisných povoleniek, zatiaľ čo iné upozorňujú na ich vplyv na ceny elektrickej energie a konkurencieschopnosť priemyslu. 

Odklad ETS 2 nepresadzuje iba Slovensko

Slovenský premiér už dlhšie prezentuje tlak na zmeny v systéme emisných povoleniek ako jeden z výsledkov svojej politiky v Európskej únii. Požiadavka na odklad ETS 2 však nevznikla výlučne na Slovensku. Česko bolo prvou krajinou, ktorá už v roku 2024 požadovala odklad zavedenia ETS 2. Následne sa pridalo Poľsko, ktoré presadzovalo posunutie jeho spustenia až do roku 2030. Výhrady voči systému vyjadrovali aj ďalšie členské štáty vrátane Slovenska.

Ročný odklad bol výsledkom rokovaní európskych inštitúcií a členských krajín. Nemožno ho preto pripísať výlučne slovenskej vláde. Aj pri požiadavke na ďalšie posunutie ETS 2 pritom medzi členskými štátmi pretrvávajú rozdielne postoje. Kým krajiny V4 presadzujú dlhší odklad, viaceré ďalšie štáty upozorňujú na potrebu zachovať predvídateľnosť európskej klimatickej politiky.

Spor na rokovaní parlamentného výboru

O výsledkoch slovenskej zahraničnej politiky sa diskutovalo aj v stredu na rokovaní parlamentného výboru pre európske záležitosti, kde Fico vystúpil pred odchodom do Bruselu. Predseda opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka sa premiéra pýtal, čo jeho politika voči Európskej únii za uplynulé tri roky konkrétne priniesla občanom Slovenska.

„Ale čo ste konkrétne pre ľudí na Slovensku, čo ste touto politikou voči Európskej únii dosiahli?“ pýtal sa Šimečka. Opozičný líder spochybnil, že by sa Ficovi podarilo presadiť opatrenia, ktoré by ľudia pocítili napríklad na nižších cenách energií či pohonných hmôt. Kritizoval tiež ostrú rétoriku predstaviteľov Smeru-SD voči európskym partnerom, ktorá podľa neho môže komplikovať presadzovanie slovenských záujmov.

Premiér jeho kritiku odmietol. „Žijete úplne mimo reality, pán poslanec,“ reagoval Fico. Za konkrétne výsledky označil najmä odklad ETS 2 a tlak na reformu existujúceho systému emisných povoleniek. Spomenul tiež obnovenie výroby v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom či svoj odpor voči povinným migračným kvótam.

Slovensko sa nechce zapojiť do ďalšej pôžičky Ukrajine

Okrem energetiky sa na samite Európskej rady bude diskutovať aj o ďalšej podpore Ukrajiny a pripravovanom viacročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034. Fico po stretnutí V4 zopakoval, že Slovensko sa nechce zapojiť do prípadnej ďalšej európskej pôžičky pre Ukrajinu. O jej poskytnutí by sa podľa premiéra mohlo rozhodovať na decembrovom samite.

„Nebudeme brániť iným, ak majú záujem takúto pôžičku Ukrajine poskytnúť, ale vláda SR sa na tomto mechanizme nezúčastní tak ako pri predošlej 90 miliardovej pôžičke pre Ukrajinu,“ povedal premiér.

Zároveň upozornil, že prípadná ďalšia pôžička by podľa neho nemala byť spájaná s rokovaniami o budúcom dlhodobom rozpočte Únie. Slovensko sa obáva aj možného znižovania financií určených na kohéznu politiku a spoločnú poľnohospodársku politiku. Fico preto avizoval účasť na rokovaní skupiny Priatelia kohézie, ktorá združuje 17 krajín presadzujúcich zachovanie prostriedkov na znižovanie regionálnych rozdielov.

Samit EÚ potrvá do piatka

Dvojdňové zasadnutie Európskej rady sa začína vo štvrtok 15. októbra v Bruseli. Lídri členských štátov sa budú venovať konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, cenám energií, budúcemu rozpočtu EÚ, rozširovaniu Únie aj otázkam bezpečnosti a migrácie.

V piatok sa majú stretnúť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a rokovať o ďalšej podpore Kyjeva, ruskej agresii a bezpečnostných hrozbách. Fico zároveň avizoval záujem slovenského predsedníctva vo V4 zorganizovať ešte do konca roka v Bratislave stretnutie vo formáte V4 plus, na ktorom by sa mohol zúčastniť aj predstaviteľ ďalšej významnej európskej krajiny. „Verím, že v krátkom čase, ešte do konca tohto roka, formát V4 plus významný predstaviteľ inej európskej krajiny prebehne v Bratislave,“ uviedol premiér.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy