„Žijete úplne mimo reality.“ Fico ostro reagoval na otázku Šimečku o zahraničnej politike

Šimečka žiadal konkrétne výsledky Ficovej politiky

Predseda PS Michal Šimečka na rokovaní výboru pred samitom Európskej rady spochybnil výsledky zahraničnej politiky premiéra Roberta Fica. Poukázal na to, že predseda vlády už tri roky opakovane kritizuje fungovanie Európskej únie, no podľa neho nie je zrejmé, aký konkrétny prínos mala jeho politika pre občanov Slovenska.

Šimečka pripomenul Ficove vyjadrenia o hlbokej kríze EÚ, jej neschopnosti riešiť problémy členských štátov či prílišnom sústredení na vojnu na Ukrajine. Zaujímalo ho najmä to, či premiér dokázal presadiť rozhodnutia, ktoré by sa prejavili napríklad na nižších cenách elektriny alebo pohonných hmôt. „Ale čo ste konkrétne pre ľudí na Slovensku, čo ste touto politikou voči Európskej únii dosiahli?“ pýtal sa Šimečka.

Opozičný líder zároveň kritizoval ostré vyjadrenia predstaviteľov Smeru-SD na adresu európskych partnerov. Pripomenul výroky o francúzskych a nemeckých lídroch či prirovnania týkajúce sa nemeckého zbrojenia. Podľa Šimečku môže takáto rétorika komplikovať presadzovanie slovenských záujmov v európskych inštitúciách.

Fico: Žijete úplne mimo reality

Premiér Šimečkovu kritiku odmietol a reagoval poukazovaním na opatrenia v oblasti energetiky a emisných povoleniek. „Žijete úplne mimo reality, pán poslanec,“ odkázal opozičnému lídrovi. Fico tvrdil, že Európska komisia nedokázala dostatočne reagovať na vysoké ceny elektriny, pretože pri zmenách systému obchodovania s emisnými povolenkami naráža na odpor veľkých členských štátov, najmä Francúzska a Nemecka. Slovenská vláda podľa neho dlhodobo vyvíja tlak na reformu systému ETS. Za konkrétny výsledok označil pripravované zmeny existujúceho systému a odklad zavedenia ETS 2, ktorý sa má vzťahovať predovšetkým na emisie z vykurovania budov a cestnej dopravy.

Prečítajte si tiež

Za kúrenie a jazdu autom môžeme platiť viac. EÚ upravuje sporný systém emisných povoleniek

Premiér uviedol, že práve tlak na európske inštitúcie prispel k posunutiu spustenia ETS 2 o jeden rok. Pôvodne sa mal systém začať uplatňovať v roku 2027, jeho spustenie sa však posunulo na rok 2028.

Odklad ETS 2 nežiadalo iba Slovensko

Hoci Fico odklad prezentoval ako výsledok tlaku slovenskej vlády, o posunutie systému sa zasadzovali viaceré členské štáty Európskej únie. Podľa analytického útvaru Európskeho parlamentu bolo prvou krajinou, ktorá verejne požadovala odklad ETS 2, Česko. Už v roku 2024 navrhovalo posunúť jeho spustenie minimálne o jeden rok. Následne sa pridalo Poľsko, ktoré presadzovalo odklad až do roku 2030. Výhrady voči systému a jeho sociálnym dôsledkom vyjadrili aj Slovensko a Estónsko.

Slovensko teda patrilo medzi krajiny kritizujúce zavedenie ETS 2, nebolo však prvým štátom, ktorý požadoval jeho odklad. K dohode o ročnom posunutí systému dospela Rada EÚ v novembri 2025 pri rokovaniach o európskom klimatickom zákone. Podobnú pozíciu následne prijal aj Európsky parlament. Odklad bol napokon schválený v rámci európskeho legislatívneho procesu. Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko neskôr presadzovali aj ďalšie posunutie systému, zatiaľ čo Dánsko, Fínsko, Luxembursko a Švédsko sa vo februári 2026 postavili proti jeho ďalšiemu odkladu. Rozhodnutie o posunutí ETS 2 preto nemožno pripisovať výlučne slovenskej vláde. Išlo o výsledok rokovaní viacerých členských krajín a európskych inštitúcií.

Prečítajte si tiež

EÚ zavádza cenový strop pre emisné povolenia v doprave a budovách

Vláda podľa Fica nenesie zodpovednosť za ceny pohonných hmôt

Fico sa následne venoval cenám pohonných hmôt. Odmietol, že by za ich vývoj mala niesť priamu zodpovednosť vláda, a poukázal na situáciu na svetových trhoch. Podľa jeho slov by ani znižovanie daní nemuselo priniesť trvalé zlacnenie benzínu či nafty.

Prečítajte si tiež

Nafta na Slovensku prekonala historický rekord. Benzín je najdrahší od leta 2022

Premiér tvrdil, že vláda sa snaží ovplyvňovať situáciu prostredníctvom dialógu so spoločnosťou Slovnaft. Tento postup prezentoval ako jeden z konkrétnych krokov kabinetu, neuviedol však údaje, ktoré by preukazovali, do akej miery sa rokovania premietli do cien na čerpacích staniciach. Ako ďalší príklad spomenul obnovenie výroby v hlinikárni Slovalco v Žiari nad Hronom. Predchádzajúcim vládam vyčítal, že nezabránili odstaveniu výroby, zatiaľ čo jeho kabinet podľa neho prispel k jej opätovnému spusteniu. Reštartu predchádzali dohody medzi spoločnosťou a slovenskou vládou. Samotný podnik však zdôraznil, že obnovenie výroby je výsledkom úsilia zamestnancov, vlastníkov aj spolupráce so štátom.

Obnovenie prevádzky tak nemožno pripísať výlučne vláde. Spoločnosť zároveň oznámila investíciu najmenej 100 miliónov eur a postupné spúšťanie jednotlivých častí výroby. Fico počas odpovede spomenul aj opatrenia na podporu verejnej dopravy a rast záujmu o cestovanie vlakmi či autobusmi.

Šimečka pripomenul dohodu s Uzbekistanom

Diskusia sa následne presunula k migrácii. Fico pripomenul svoj odpor voči povinným migračným kvótam, na čo Šimečka reagoval poukázaním na dohodu s Uzbekistanom. Premiér následne obhajoval prijímanie zahraničných pracovníkov potrebami slovenského priemyslu. Tvrdil, že Slovensku chýba približne 150-tisíc zamestnancov a podniky potrebujú ďalšiu pracovnú silu.

„Máme dohodu s Uzbekistanom, 150-tisíc ľudí nám chýba,“ uviedol Fico. Podľa premiéra je úlohou vlády vytvárať podmienky na legálnu pracovnú migráciu, ktorá má pomôcť slovenským zamestnávateľom riešiť nedostatok pracovníkov. Argumentoval tiež nízkou nezamestnanosťou a tým, že zahraniční zamestnanci už v slovenských podnikoch bežne pôsobia.

Prečítajte si tiež

„Keby dali prácu Slovákom.“ Na Slovensku pracuje 150-tisíc cudzincov