Samosprávne voľby 2026: Kraj by mal hospodáriť a nemíňať na progresívne zábavy, vyhlásil Marian Kotleba

Aké sú najväčšie problémy kraja?

Úvodná otázka smerovala k tomu, čo kandidáti považujú za najväčší problém Banskobystrického kraja. Michal Albert označil za hlavné problémy stav ciest a zdravotníctvo. Podobne odpovedal aj Marian Kotleba. Za čoraz vážnejšiu tému však považuje aj bezpečnosť. "Je to problém, ktorý začína byť veľmi pálčivý a nehovorí sa o ňom moc v spoločnosti a to je bezpečnosť," poznamenal Kotleba. 

+3 fotky

Predvolebná debata - Banskobystrický kraj

Ondrej Lunter najskôr pripomenul stav kraja, ktorý podľa neho jeho vedenie prevzalo v roku 2017. Tvrdil, že vtedajšie vedenie muselo rozbehnúť množstvo stagnujúcich projektov. Ako príklad uviedol čerpanie eurofondov, ktoré podľa neho vzrástlo z približne 4,5 milióna eur na približne 260 miliónov eur.

Roman Malatinec upozornil najmä na rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Podľa neho obyvatelia oblastí ako Novohrad či Pohronie necítia dostatočnú podporu zo strany kraja. Za dôležité témy označil aj kultúru, dopravu a integrovaný dopravný systém.

Jaroslav Rusina sa sústredil predovšetkým na cesty a mosty. Tvrdil, že pri súčasnom tempe rekonštrukcií bude obnova celej cestnej siete trvať príliš dlho. Kritizoval tiež stav mostov a argumentoval, že zlý stav infraštruktúry môže odrádzať firmy od investícií v regióne.

Miroslav Suja za jeden z najväčších problémov označil nezamestnanosť, ktorú spojil s odchodom mladých ľudí z kraja. Hovoril tiež o rozdieloch medzi regiónmi, nedostupnosti zdravotnej starostlivosti a starnutí obyvateľstva.

Prečítajte si tiež

Takmer 40 percent ľudí trápi rovnaký problém. Toto sú priority obyvateľov Banskobystrického kraja

Lunter: Opravili sme viac ako 770 kilometrov ciest

Ondrej Lunter reagoval, že číslo opravených ciest je podľa aktuálnych údajov vyššie, než pôvodne uvádzal. Hovoril o viac ako 770 kilometroch opravených ciest. „Našou ambíciou je v ďalšom období prejsť do čísla viac ako 1000 kilometrov zrekonštruovaných ciest,“ uviedol. 

Marian Kotleba jeho údaje spochybnil. Poukazoval na rast daňových príjmov kraja počas jednotlivých období. Podľa Kotlebu nie je 700 kilometrov opravených ciest za deväť rokov úspechom. Kritizoval aj kvalitu rekonštrukcií. "Je potrebné sa vrátiť k zodpovednému hospodáreniu v kraji a nemíňať financie na progresívne zábavy," vyhlásil Kotleba. 

Prečítajte si tiež

Kde má Lunter najsilnejšiu podporu a kde Suja? Prieskum JOJ 24 odhalil veľké rozdiely medzi okresmi

Suja kritizoval úvery a navrhol vlastné cestárske čaty

Miroslav Suja spochybnil kvalitu časti opravených ciest a zároveň upozornil na zadlžovanie kraja. Tvrdil, že splácanie niektorých úverov môže trvať dlhšie než životnosť rekonštruovaných ciest. "Je to len natiahnutie asfaltu pred voľbami a tá cesta nestojí za nič," povedal Suja.

Ako riešenie navrhol vytvorenie vlastných pracovných čiat. Kraj by podľa neho mal nakúpiť potrebnú techniku a časť opráv vykonávať vo vlastnej réžii. Väčšie zákazky by podľa jeho predstavy mohli dostať malé a stredné firmy z regiónu.

Moderátor následne Suju konfrontoval s jeho minulým pôsobením a prebiehajúcim trestným konaním súvisiacim s predajom techniky. Suja odmietol interpretáciu. Tvrdil, že pôvodný znalecký posudok bol problematický a že existujú ďalšie znalecké posudky. Uviedol, že konanie stále prebieha a dva znalecké posudky mu dali za pravdu.

Prečítajte si tiež

Dá sa v samosprávnych voľbách voliť s cestovným pasom?

Kritika zadlžovania zaznela aj od Malatinca

Roman Malatinec upozornil na rastúce zadlženie kraja. Tvrdil, že dlh a úvery predstavujú významnú záťaž a že časť zdrojov by bolo možné presunúť zo zamestnávania na úrade do ciest či sociálnych služieb.

Malatinec zároveň povedal, že počas svojho pôsobenia podporoval program Ondreja Luntera, no v poslednom období sa na zadlžovanie kraja pozerá kritickejšie.

Ondrej Lunter na kritiku reagoval tvrdením, že Banskobystrický kraj patrí podľa údajov INEKO medzi najmenej zadlžené kraje. Úvery podľa neho súvisia aj s potrebou spolufinancovať veľké investície z eurofondov. Odmietol tiež kritiku počtu zamestnancov. Podľa neho časť pracovníkov financujú samotné eurofondové projekty a rozsah investícií si vyžaduje administratívne, právne a technické kapacity.

Prečítajte si tiež

Samosprávne voľby 2026: Adam Lučanský v priamom prenose odstúpil z kandidatúry v prospech Igora Chomu

Málinec: Kandidáti chcú rozhodovanie nechať na obyvateľov

Michal Albert uviedol, že pri projekte by podľa neho mal vzniknúť širší okrúhly stôl a rozhodnutie by sa nemalo robiť unáhlene. Poukázal zároveň na potrebu vodozádržných opatrení a efektívnejšieho hospodárenia s dažďovou vodou.

Marian Kotleba zdôraznil, že projekt Málinec podľa neho nepatrí do kompetencie kraja a jeho posudzovanie by malo smerovať najmä k štátu. Roman Malatinec uviedol, že sa k projektu zatiaľ nechce definitívne vyjadriť bez hotovej štúdie realizovateľnosti. Tvrdí, že až tá umožní odbornú diskusiu o možných dopadoch.

Prečítajte si tiež

Zabudli ste doklady? Pozrite sa, čo platí pri samosprávnych voľbách

Miroslav Suja uviedol, že sa podľa vlastných slov zúčastnil na prerokovaniach projektu. Navrhol, aby o projekte rozhodli obyvatelia dotknutého územia prostredníctvom referenda. Ak by podľa neho referendum projekt podporilo, rešpektoval by tento výsledok. Ak by obyvatelia boli proti, podporil by kroky smerujúce k jeho zastaveniu.

Ondrej Lunter deklaroval, že bude rešpektovať vôľu ľudí a zároveň trval na dodržiavaní zákonných podmienok. Podľa neho by prípadné vyvlastňovanie bez relevantných štúdií a bez súladu s územným plánom bolo problematické.

Prečítajte si tiež

Samosprávne voľby 2026: Kedy sa otvoria volebné miestnosti a čo si priniesť?

Nedostatok lekárov a starnúce obyvateľstvo

Kandidáti sa zhodli na tom, že v odľahlejších regiónoch je problémom nedostatok lekárov, najmä špecialistov a všeobecných lekárov. Michal Albert navrhoval motivovať lekárov napríklad prostredníctvom bývania. Kraj by podľa neho mohol využiť nepotrebný majetok a premeniť ho na nájomné bývanie pre lekárov.

Jaroslav Rusina hovoril podobne o rekonštrukcii budov vo vlastníctve kraja na bytové jednotky. Lekárom by podľa neho bolo možné ponúknuť bývanie na päť až desať rokov spolu so záväzkom pracovať v regióne.

Marian Kotleba vidí riešenie nedostatku lekárov predovšetkým na úrovni štátu. Navrhol, aby lekári, ktorí vyštudovali za verejné prostriedky na Slovensku a určitý čas pracovali v slovenskom zdravotníctve.

Miroslav Suja medzi riešeniami spomenul štipendiá, vybavenie ambulancií a aktívne vyhľadávanie špecialistov. Roman Malatinec navrhol okrem iného vytvorenie telefonickej služby pre seniorov, prostredníctvom ktorej by mohli konzultovať zdravotné problémy bez nutnosti okamžite navštíviť lekára.