Predčasné parlamentné voľby na Slovensku: Kedy a prečo sa konali skôr než v riadnom termíne

Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa parlamentné voľby nekonali vždy v riadnom termíne. Poslanci si volebné obdobie skrátili už niekoľkokrát.

1994: Pád Mečiarovej vlády a prvé predčasné voľby

Prvé predčasné parlamentné voľby v samostatnom Slovensku súviseli s pádom prvej vlády Vladimíra Mečiara. Parlamentné voľby v roku 1992 ešte prebehli v rámci Československa. HZDS v nich na Slovensku získalo najviac hlasov a po vzniku samostatnej republiky 1. januára 1993 sa Vladimír Mečiar stal prvým predsedom vlády samostatného Slovenska.

Vzťahy medzi Mečiarom a prezidentom Michalom Kováčom sa však postupne zhoršovali. Jedným zo sporov bola otázka Ivana Lexu, ktorého Mečiar navrhoval na post ministra privatizácie. Kováč ho do funkcie nevymenoval. Prezident neskôr vo svojom vystúpení v parlamente v marci 1994 otvorene kritizoval spôsob, akým Mečiar vládu viedol.

Napätie vyvrcholilo v marci 1994. Národná rada vyslovila Mečiarovi nedôveru a jeho vláda skončila. Prezident následne vymenoval vládu na čele s Jozefom Moravčíkom. Išlo o širokú koalíciu, ktorá mala krajinu doviesť k predčasným voľbám.

Parlament zároveň rozhodol o skrátení volebného obdobia. Ústavný zákon č. 70/1994 Z. z. stanovil, že volebné obdobie parlamentu zvoleného v roku 1992 sa skončí dňom volieb a že voľby sa uskutočnia 30. septembra a 1. októbra 1994. Predčasné voľby teda prišli približne o dva roky skôr, než by sa skončilo pôvodné volebné obdobie.

V piatok 30. septembra a v sobotu 1. októbra 1994 sa na Slovensku uskutočnili predčasné parlamentné voľby do Národnej rady. Boli to prvé parlamentné voľby v ére samostnosti Slovenska, po zániku Česko-Slovenska 31. 12. 1992. Na archívnej snímke svoje volebné právo uplatnili v sobotu 1. októbra 1994 vo volebnok okrsku č. 16 v prvom bratislavskom obvode na ZŠ Hlboká predseda HZDS Vladimír Mečiar s manželkou Margitou.

TASR

Výsledok však nepriniesol pokračovanie Moravčíkovej vlády. HZDS Vladimíra Mečiara získalo v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska približne 35 percent hlasov. Do parlamentu sa dostali aj SDĽ, Maďarská koalícia, KDH, Demokratická únia Slovenska, ZRS a SNS.

Mečiar následne vytvoril vládu spolu so SNS a Združením robotníkov Slovenska. Premiérske kreslo tak získal späť už niekoľko mesiacov po tom, čo bol z funkcie odvolaný.

Nasledujúce volebné obdobie bolo poznačené ostrými politickými konfliktmi. V roku 1995 došlo k zavlečeniu syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska, čo sa doteraz označuje ako únos prezidentovho syna. V ďalších rokoch sa riešil aj prípad vraždy Róberta Remiáša a spor o vyšetrovanie únosu. V roku 1997 bolo zmarené referendum, v ktorom sa malo rozhodovať aj o vstupe Slovenska do NATO a o priamej voľbe prezidenta.

Ďalšie parlamentné voľby sa uskutočnili už v riadnom termíne v septembri 1998. HZDS v nich opäť získalo najviac hlasov, vládu však napokon zostavila koalícia vedená Mikulášom Dzurindom.

Prečítajte si tiež

Mečiar vyhral a zároveň padol pred 20. rokmi

Referendá o predčasných voľbách sa uskutočnili aj v roku 2000 a 2004. Prvé z nich sa uskutočnilo 11. novembra 2000, prezident Rudolf Schuster ho vyhlásil po petičnej akcii. Otázka sa týkala skrátenia volebného obdobia parlamentu. Na referendum však prišlo iba 20,03 percenta oprávnených voličov, takže bolo neplatné. Predčasné parlamentné voľby sa preto nekonali.

Podobná situácia nastala v roku 2004. Tentoraz sa referendum konalo 3. apríla spolu s prvým kolom prezidentských volieb. Občania mali rozhodnúť, či má parlament prijať ústavný zákon, ktorým by sa skrátilo jeho volebné obdobie a voľby sa uskutočnili ešte v roku 2004.

Účasť dosiahla 35,86 percenta, takže referendum nebolo platné. Za skrátenie volebného obdobia hlasovalo 86,78 percenta zúčastnených, výsledok však pre nedostatočnú účasť nemal za následok predčasné parlamentné voľby.

2006: Rozpad Dzurindovej koalície pre spor o výhradu vo svedomí

Ďalší pokus o skrátenie volebného obdobia prišiel až v roku 2006 a tentoraz už úspešný bol. Druhé predčasné parlamentné voľby v histórii samostatného Slovenska sa uskutočnili 17. júna 2006.

V tom čase vládla druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Koalíciu tvorili SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Volebné obdobie malo pôvodne pokračovať až do jesene 2006.

Kríza vo vláde sa vyhrotila začiatkom februára. KDH oznámilo odchod z koalície. Dôvodom bol spor o zmluvu medzi Slovenskom a Svätou stolicou o výhrade vo svedomí. KDH požadovalo jej prijatie, zatiaľ čo vedenie SDKÚ-DS s jej predložením v danom čase nesúhlasilo.

Odchod KDH znamenal, že Dzurindova vláda stratila pôvodnú koaličnú väčšinu. Národná rada následne schválila ústavný zákon o skrátení volebného obdobia. Zákon č. 82/2006 Z. z. stanovil, že volebné obdobie parlamentu zvoleného v roku 2002 sa skončí dňom volieb a voľby sa uskutočnia 17. júna 2006.

Národná rada SR 9. februára 2006 v Bratislave schválila ústavný zákon o skrátení III. volebného obdobia parlamentu. Predčasné parlamentné voľby sa budú konať 17. júna 2006. Za prijatie ústavného zákona hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov. Na sn. vľavo poslanec Pavol Hrušovský a vpravo premiér Mikuláš Dzurinda.

TASR (Martin Baumann)

Predčasné voľby tak prišli približne o tri mesiace skôr, než by sa skončilo riadne volebné obdobie.

O voľby sa pritom v predchádzajúcich rokoch usilovala aj vtedajšia opozícia. Robert Fico a Smer-SD podporovali skrátenie volebného obdobia už pri referende v roku 2004.

Vo voľbách 17. júna 2006 zvíťazil Smer-SD Roberta Fica so ziskom približne 29 percent hlasov. Nasledovala SDKÚ-DS, SNS, SMK, ĽS-HZDS a KDH.

Po voľbách vznikla vláda Roberta Fica. Koalíciu vytvorili Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Dzurindova strana skončila v opozícii.

2012: Vláda Ivety Radičovej padla po hlasovaní o eurovale

Tretie predčasné parlamentné voľby sa uskutočnili 10. marca 2012. Tentoraz nebol bezprostrednou príčinou rozpadu vlády spor o zmluvu alebo personálne otázky, ale hlasovanie o eurovale spojené s dôverou vláde.

V roku 2010 vznikla vláda Ivety Radičovej. Tvorili ju SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Od začiatku však išlo o koalíciu viacerých strán s rozdielnymi názormi na viaceré otázky.

Jedným z najväčších sporov sa stal Európsky finančný stabilizačný nástroj, známy ako euroval. Vláda potrebovala podporu parlamentu pre zvýšenie slovenských záruk a rozšírenie jeho kompetencií.

Premiérka Iveta Radičová spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Dôvodom bol postoj SaS, ktorá s podporou eurovalu nesúhlasila. Hlasovanie sa uskutočnilo 11. októbra 2011. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov. Vláda tak nezískala potrebnú dôveru Národnej rady.

Poslanci NR SR v utorok 11. októbra 2011 neschválili rozšírenie dočasného eurovalu a vláde tak vyslovili nedôveru. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo len 55 poslancov, potrebných bolo minimálne 76 hlasov. Na fotografii predsedníčka vlády Iveta Radičová (SDKÚ-DS) , vľavo predseda KDH a minister dopravy Ján Figeľ, v pozadí predseda NR SR a predseda SaS Richard Sulík, vpravo predseda SDKÚ-DS a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.

TASR

Kabinet Ivety Radičovej tým po približne 15 mesiacoch skončil. Nasledovali rokovania o spôsobe, akým sa mala politická kríza vyriešiť. Výsledkom bola dohoda na predčasných voľbách. Tie sa uskutočnili 10. marca 2012.

Volebný výsledok bol výrazný. Smer-SD získal 44,41 percenta hlasov a obsadil 83 zo 150 parlamentných kresiel. Do parlamentu sa dostali aj KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS.

Smer-SD tak získal v jednofarebnej vláde nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. Išlo o prvý prípad od vzniku samostatnej SR, keď jedna politická strana získala v parlamentných voľbách sama väčšinu mandátov. Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta.

Prečítajte si tiež

Radičovej vláda padla. Dzurinda ide za Ficom

2022: Ďalší pád vlády - štvrté predčasné voľby

Po roku 2012 sa parlamentné voľby konali v riadnych termínoch. V roku 2016, 2020 a následne 2023 však politická situácia opäť smerovala k predčasným voľbám.

Po parlamentných voľbách vo februári 2020 vznikla vláda Igora Matoviča. Tvorili ju strany OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

V marci 2021 sa vláda dostala do vážnej koaličnej krízy, ktorá vyústila do odchodu Igora Matoviča z postu premiéra. Nahradil ho Eduard Heger. Matovič sa stal ministrom financií.

Ani po výmene premiéra sa však rozpory medzi koaličnými stranami neskončili. V priebehu roka 2022 sa zhoršovali vzťahy najmä medzi OĽaNO a SaS. SaS napokon oznámila odchod z koalície. Vláda tak stratila väčšinu, na ktorej bola pôvodne postavená.

V decembri 2022 podala SaS spolu s ďalšími opozičnými a nezaradenými poslancami návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera. Národná rada 15. decembra 2022 vláde nedôveru vyslovila. Za pád vlády hlasovalo 78 poslancov.

Hegerova vláda tým stratila parlamentnú podporu a Slovensko sa dostalo k otázke, ako a kedy uskutočniť nové parlamentné voľby.

Na fotografii elektronická tabuľa s výsledkom hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽANO) na 78. schôdzi parlamentu v Bratislave vo štvrtok 15. decembra 2022. Národná rada (NR) SR vo štvrtok vyslovila nedôveru vláde Eduarda Hegera. Za jej pád hlasovalo 78 poslancov.

TASR

Po páde Hegerovej vlády ešte nebolo automaticky rozhodnuté, že sa voľby uskutočnia okamžite. Dôležitou otázkou bol spôsob, akým možno volebné obdobie Národnej rady skrátiť.

Parlament sa preto rozhodol zmeniť Ústavu SR. Poslanci schválili ústavnú zmenu, ktorá umožnila skrátenie volebného obdobia rozhodnutím Národnej rady. Predčasné voľby boli následne naplánované na 30. septembra 2023.

O termíne pritom prebiehala politická diskusia. Robert Fico navrhoval májový termín a Hlas-SD Petra Pellegriniho júnový. Ani jeden z týchto návrhov nezískal dostatočnú podporu. Parlament napokon 31. januára 2023 schválil termín 30. septembra 93 hlasmi.

Eduard Heger zostal poverený riadením vlády. Prezidentka Zuzana Čaputová následne vymenovala úradnícku vládu Ľudovíta Ódora, ktorá mala Slovensko doviesť k septembrovým voľbám. 

Vo voľbách kandidovalo 24 politických strán a hnutí a jedna koalícia. Po sčítaní hlasov sa víťazom stal Smer-SD. Nasledovali Progresívne Slovensko, Hlas-SD, OĽaNO a priatelia, KDH, SaS a ďalšie strany.

Po voľbách začal rokovania o zostavení vlády Smer-SD. Následne vznikla koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS, pričom predsedom vlády sa opäť stal Robert Fico.