Slovensko patrí medzi najviac polarizované krajiny Európy. Spory čoraz častejšie rozdeľujú aj rodiny

SLOVENSKO / Slovensko patrí medzi najviac polarizované krajiny Európy. Vyplýva to z novej štúdie DEKK Inštitútu, podľa ktorej politické a hodnotové spory čoraz častejšie rozdeľujú rodiny, priateľov aj kolegov. Výskumníci zároveň varujú, že dlhodobá polarizácia môže ohroziť spoločenskú súdržnosť aj fungovanie demokracie.

Slovensko je podľa medzinárodných dát jednou z najviac polarizovaných krajín v Európe. Upozorňuje na to nová štúdia DEKK Inštitútu s názvom Polarizácia a antisystém 2026, ktorá analyzuje príčiny rastúceho spoločenského napätia aj jeho dôsledky.

Prečítajte si tiež

Ako rozoznať hoax na TikToku a Facebooku za 30 sekúnd

Výskumníci varujú, že polarizácia už nezasahuje len do verejnej diskusie, ale čoraz viac ovplyvňuje aj osobné vzťahy.

Slovensko je druhé najpolarizovanejšie v Európe

Autori štúdie sa odvolávajú na medzinárodný projekt V-Dem, podľa ktorého je Slovensko druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe hneď po Maďarsku. Zároveň pripomínajú, že správa Global Risks Report označuje spoločenskú polarizáciu za piatu najväčšiu globálnu hrozbu.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Voľba poštou rozdeľuje poslancov

Podľa výskumníkov ide o trend, ktorý má čoraz výraznejší vplyv na fungovanie spoločnosti aj medziľudské vzťahy.

Politické spory rozdeľujú rodiny aj priateľov

Prieskum ukázal, že 66,7 percenta respondentov nikdy neprerušilo kontakt s blízkymi pre odlišné politické alebo hodnotové názory. Oproti minulému roku však tento podiel klesol približne o päť percentuálnych bodov. Naopak, pribúda ľudí, ktorí kvôli sporom prerušili alebo obmedzili kontakt so svojím okolím.

Najčastejšie išlo o priateľov (14,5 percenta), ďalších členov rodiny (10 percent) či kolegov z práce (9,9 percenta). V 3,1 percenta prípadov respondenti uviedli, že prerušili kontakt s vlastnými rodičmi.

Prečítajte si tiež

Remišová v Politika 24: Budeme garantovať, že naše hlasy neprepadnú

Výskumníci varujú pred dôsledkami

Riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč upozorňuje, že dlhodobá a extrémna polarizácia môže prerásť až do násilia. Ako príklady uviedol konflikty v Iraku či Sýrii, ale aj nepokoje v Severnom Írsku. Pripomenul tiež atentát na premiéra z mája 2024 ako príklad násilia, ktoré súviselo s polarizovanou spoločenskou atmosférou na Slovensku.

Štúdia pomenovala desať hlavných príčin polarizácie

Autori identifikovali desať faktorov, ktoré podľa nich prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti. Patrí medzi ne využívanie polarizácie ako politického nástroja, čierno-biele videnie sveta, ekonomická nerovnosť, zlyhávanie štátu pri riešení kríz, sebazáujem či racionálna nepozornosť.

Medzi ďalšie príčiny zaradili oslabovanie umierneného politického stredu, rozdelenú geopolitickú identitu, historickú pamäť, absenciu spoločného príbehu, ako aj dezinformácie a sociálne siete.

Prečítajte si tiež

Ženy čelia útokom viac ako muži. Podľa odborníčky je za tým aj politický marketing

Obranná dohoda s USA ako príklad

Kosnáč ako príklad politického využívania polarizácie uviedol diskusiu o obrannej dohode medzi Slovenskom a Spojenými štátmi. Podľa neho časť vtedajšej opozície používala označenia ako „okupácia“, „vlastizrada“ či „bábková republika“, no po nástupe k moci dohodu nezrušila a obranná spolupráca s USA pokračuje.

Polarizácia podľa autorov oslabuje spoločnosť

Autori štúdie upozorňujú, že dlhodobá polarizácia môže mať vážne dôsledky. Podľa nich oslabuje spoločenskú súdržnosť, zhoršuje duševné zdravie obyvateľov, podporuje odchod talentovaných ľudí do zahraničia, komplikuje spoluprácu a znižuje dôveru v demokratické inštitúcie.

Za kľúčové preto považujú, aby politickí lídri a ďalší mienkotvorní aktéri uprednostňovali vecný dialóg a hľadanie konsenzu. Podľa autorov je prvým krokom k riešeniu problému objektívne pomenovanie reality na základe dát.