Venoval mu každý krok a na Levočskú púť išiel s vierou v srdci: Otec Vilka prosí o zdravie svojho syna
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
MARIÁNSKA HORA / Na Levočskú púť dnes smerujú tisíce ľudí. Medzi nimi je aj muž, pre ktorého táto cesta nie je len púťou viery, ale aj bojom o zdravie vlastného syna. Čas neúprosne beží a na liečbu stále chýbajú státisíce eur. Svoje prosby preto smeruje nielen k ľuďom a ich solidarite, ale aj k Bohu.
Púť s jedinou prosbou
Keď na veži v Spišskej Kapitule odbilo pol deviatej ráno, Vilkov otec sa vydal na posledné kilometre svojej púte na Mariánsku horu. Na Mariánsku horu chodia ľudia často s prosbami, ktoré zostávajú nevypovedané. No Vilkov otec o tej svojej hovorí nahlas, nie pre seba, ale pre svojho syna.
Richard kráča z Košíc. Vybral si cestu, na ktorej každý krok znamená nádej, že sa o Vilkovom príbehu dozvie ďalší človek. „Žiaľ, ochorenie, ktorým Vilko trpí, je veľmi vážne a bez pomoci Boha sa určite nezaobídeme," hovorí Richard Olexa, Vilkov otec.
Na tejto ceste nie je sám
Niekto s ním ide kilometer, niekto päť, ďalší mu len zatrúbi z auta alebo podá vodu. Možno sa zdá, že je na tejto ceste sám. V skutočnosti ho sprevádzajú stovky ľudí. „Richard bol veľmi inšpiratívny, ako sa do toho celého pustil a akú nádej mal v ľudí, že sa spoja, že pomôžu," reaguje Katka, sesternica Vilkovej mamy. „Lebo je to také, že fakt túto púť obetoval tomu svojmu synovi. A keď budem mať tú šancu, rada by som sa aj s ním o tom porozprávala," informuje Ema, pútnička z Košíc.
„Neprišla mi tá myšlienka bláznivá a je to forma, ako prezentovať toto utrpenie a ako to dostať medzi ľudí," myslí si Janko, rodinný priateľ. „Nič nie je silnejšie ako to, keď sa ľudia spoja a spolu si pomáhajú, pretože to je fakt najsilnejšie, čo človek vie urobiť, pomáhať si," pridáva sa Lilien, pútnička z Košíc.
Na konci púte sa boj nekončí
Posledné metre jeho cesty, kroky plné únavy, ale aj nádeje, sa symbolicky končia pri Bazilike Navštívenia Panny Márie na Mariánskej hore. Tu sa jeho putovanie končí, no boj za zdravie malého Vilka pokračuje. „Náš Vilko vzhľadom na jeho diagnózu nikdy niečo také nebude vedieť urobiť. A preto som si vzal za svoje a za potrebné urobiť niečo také pre neho, aby som mu vedel povedať, že som sa naozaj snažil urobiť všetko pre to, aby to jeho zdravie bolo také, ako veríme, že by mohlo byť," hovorí otec Vilka.
„Ja som za to manželovi veľmi vďačná, lebo to, čo robíme pre Vilka, nie je len o finančných daroch, ale aj o modlitbách. Pretože sme veriaci ľudia. Naozaj vieme, že aj skrze vieru sa dejú zázraky," dopĺňa Vilkova mama.
Pred nimi je ešte dlhá cesta
Na Mariánsku horu prišiel Richard ako pútnik, ale zároveň ako otec, ktorý ešte stále verí, že medzi tisíckami veriacich nájde ďalších ľudí ochotných podať pomocnú ruku. „Dobrí ľudia, ktorí sa nám rozhodli pomôcť, už spoločne vyzbierali viac ako 1 860 000 eur. Ale naďalej je pred nami veľmi dlhá cesta, ktorú ešte musíme prejsť na to, aby sme mali reálnu možnosť Vilkovi liečbu podať a zachrániť ho tak."
Jeho cesta sa príchodom do Levoče nekončí. Skutočný cieľ je oveľa väčší – dať svojmu synovi šancu na život. „Verím v zázraky, verím v Boha a verím, že aj vďaka modlitbám sa nám podarí Vilka zachrániť," dodáva Vilkova mama.