Tragédia v Gelnici odhalila slabiny systému: Ženy zostávajú bez dostatočnej ochrany

Zdielať na

30.6.2026 Slovensko - aktuality

Tragédia v Gelnici odhalila slabiny systému: Ženy zostávajú bez dostatočnej ochrany

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

SLOVENSKO / Tragická vražda učiteľky z Gelnice opäť otvára naliehavú otázku násilia na ženách na Slovensku. Ako rozpoznať rizikové prípady, či systém ochrany funguje efektívne a čo je potrebné zmeniť, aby sa podobným tragédiám dalo predchádzať? O týchto kľúčových otázkach diskutovali v relácii Analýzy 24 psychologička Eva Klimová a sociálna pracovníčka Ida Žilinská.

+2 fotky

Vražda v Gelnici

Eskalácia násilia má neviditeľné fázy

Násilie, či už psychické alebo fyzické, má tendenciu eskalovať a málokedy je izolovaným incidentom. Eva Klimová vysvetľuje, že eskalácia môže pri fyzickom násilí začať "jednou fackou" a postupne prechádzať k bitkám, škrteniu či obmedzovaniu pohybu. Psychické násilie zas môže začať zákazmi ("nesmieš ísť von") a vyvrcholiť zábranou kontaktu s okolím, preberaním kontroly nad komunikáciou obete, až po vyhrážky smrťou.

Tento proces trvá mesiace, ba roky. Často sa skrýva za navonok fungujúcou rodinou, pričom zhoršenie nastáva napríklad pri zmene životnej situácie ženy (nástup do práce po materskej). Ida Žilinská potvrdzuje, že obete sú často najlepšími "manažérmi" vlastných skúseností a dokážu predpokladať správanie partnera.

Prečo je odchod taký ťažký?

Ženy v situácii násilia vyhľadávajú pomoc, najmä v krehkých obdobiach, ako sú materstvo, návrat do práce alebo rozhodnutie o ukončení vzťahu. Ida Žilinská zdôrazňuje, že finančná závislosť, nízke finančné prostriedky či nedostatočná informovanosť o systéme podpory ich robia zraniteľnejšími.

Eva Klimová dodáva, že strach o deti, obavy zo straty práce či neznáma budúcnosť bránia ženám urobiť rozhodujúci krok. Najrizikovejšie obdobie pre ženu je práve čas odchodu od násilného partnera, kedy dochádza k najväčším útokom – nielen fyzickým, ale aj odstrihnutím od prostriedkov či hrozbami ohľadom detí.

Deravý systém

Obe odborníčky sa zhodujú, že systém ochrany obetí na Slovensku je "krehká sieť" s nedostatočným prepojením medzi jednotlivými zložkami. Ida Žilinská kritizuje nečitateľnosť systému pre ženy v kríze a uvádza príklad ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorý obeti radil podať žiadosť o zákaz priblíženia "v inom konaní". Tragický prípad z Gelnice, kde súd zamietol zákaz priblíženia, pretože násilník bol vo väzbe, no nikto neriešil ochranu po jeho prepustení, je typickým príkladom týchto "dier".

Eva Klimová poukazuje aj na paradox ohlasovacej povinnosti: pomáhajúci pracovníci musia násilie nahlásiť, ale to môže ženu vystaviť ešte väčšiemu nebezpečenstvu, ak násilník vie o jej snahe riešiť situáciu. Dlhodobá nedôvera v systém a podfinancovanie sú prekážkami.

Ako riešenie navrhujú Ida Žilinská a Eva Klimová vytvorenie komplexného a predvídateľného systému, ktorý pokryje všetky možné situácie. Patrí sem jednotné hodnotenie rizika, nasadenie elektronických signalizačných zariadení a intenzívnejšia spolupráca inštitúcií. Zásadné je, aby "bezpečie nesmelo byť náhoda".

Kľúčová úloha pomoci a diskrétnosť

Pre každú obeť je nevyhnutný "bezpečnostný plán", ktorý jej pomôže krok za krokom prejsť náročným procesom. Ida Žilinská zdôrazňuje úlohu sociálnych pracovníkov v sprevádzaní žien, hodnotení rizík a vytváraní individuálnych plánov, ktoré ich vedú z nebezpečenstva do bezpečia.

Diskrétnosť je absolútnym základom práce s obeťami násilia, aby sa zamedzilo ďalšiemu ohrozeniu. Eva Klimová dopĺňa, že žena potrebuje mať niekoho, kto ju prevedie procesom, dodá jej energiu pri zaváhaní a preloží jej zložité informácie do zrozumiteľného jazyka. Treba tiež ukazovať pozitívne príbehy žien, ktoré našli pomoc a začali nový život, čím sa buduje dôvera v systém.