Vo veku 102 rokov zomrela Edita Šalamonová. Bola jednou z posledných preživších holokaustu na Slovensku

SEREĎ / Vo veku 102 rokov zomrela Edita Šalamonová, jedna z posledných troch žijúcich žien na Slovensku, ktoré prežili hrôzy nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. O jej úmrtí informoval na sociálnej sieti vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.

„S hlbokým zármutkom som prijal správu, že nás vo veku 102 rokov navždy opustila pani Edita Šalamonová. Bola jednou z posledných troch žien na Slovensku, ktoré na vlastnej koži prežili hrôzy koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau,“ uviedol Korčok. Jej životný príbeh patril medzi najsilnejšie svedectvá o holokauste na Slovensku.

Počas druhej svetovej vojny prešla viacerými nacistickými koncentračnými tábormi vrátane Auschwitz-Birkenau, Rigy a Stutthofu. Napriek strelnému zraneniu pri úteku na sklonku vojny sa jej podarilo prežiť a po mesiacoch sa vrátiť domov.

Prežila geto aj koncentračné tábory

Edita Šalamonová sa narodila 4. decembra 1923 v židovskej rodine v obci Jastrabie na východnom Slovensku. Časť detstva prežila v Košiciach, kde ju vychovávala teta, ktorú neskôr označovala za svoju „druhú mamu“. Jej život sa dramaticky zmenil po obsadení Košíc v roku 1944. Židovské rodiny museli odovzdať doklady o svojom pôvode, nosiť žltú hviezdu a neskôr boli deportované.

Edita skončila spolu s rodinou v košickej tehelni, odkiaľ v júni 1944 odišla transportom do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Po príchode ju nacisti oddelili od rodičov, ktorých už nikdy viac nevidela. Neskôr ju spolu so sestrou Katkou a ďalšími ženami previezli do Rigy a následne do koncentračného tábora Stutthof.

Ako v rozhovore pre Denník N v roku 2016 spomínala, vojna jej vzala takmer celú rodinu. Zahynuli jej rodičia, sestra Katka, teta aj strýko. Prežil iba jej nevlastný brat Ferdinand.

Prečítajte si tiež

Pomohol financovať SNP, prežil koncentračné tábory, aj komunistické väzenie. Imrich Karvaš.

​

Domov sa vrátila sama

V januári 1945, keď sa blížil koniec vojny, sa pokúsila utiecť. Pri úteku ju zasiahla strela do ruky, jej sestra Katka však zahynula. Edita napriek vážnemu zraneniu prežila a po oslobodení sa po dlhých mesiacoch dostala späť domov.

Návrat však neznamenal šťastný koniec. V Košiciach zistila, že väčšina jej blízkych sa už z koncentračných táborov nikdy nevráti. Sama neskôr hovorila, že mala „dve mamy a dvoch otcov“, no po vojne jej nezostal takmer nikto.

Po vojne založila rodinu a pracovala v administratíve košického televízneho štúdia. O svojich vojnových skúsenostiach dlhé roky mlčala. Neskôr sa však rozhodla rozprávať svoj príbeh mladým ľuďom aj verejnosti, aby sa na hrôzy holokaustu nezabudlo. „Jej odchodom strácame vzácneho človeka a autentický hlas našej histórie. Vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine. Česť jej pamiatke,“ uzavrel Martin Korčok.