Fuchtľa, gondáš či grifeľ. Tieto slová zabíja smartfón aj esemeska

BRATISLAVA / Náš materinský jazyk slovenčina nadobúda nové tvary. A predovšetkým neustále sa rozrastá o nové slová. Svoje miesto si v slovníkoch našla už aj esemeska, či email. No smartfón alebo tablet sú zatiaľ ešte len v poradovníku. Ešte nedávno znela slovenčina úplne inak.

Mor ho!

Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí.
Pod tým hradom Riman- cár zastal si táborom:
belia sa rady šiatrov ďelakým priestorom.


Premiér sedí na zlatej stoličke,
okolo neho osobní strážcovia,
mladí, sexi, pevní to šrácovia.

Aj tatko by mohla báseň Mor ho, ktorá vznikla v 19. storočí, znieť dnes. Slovenčina je živý tvor a neustále sa vyvíja. Logicky tak vypúšťa zo svojho slovníka staré slová. A na aké staré slová si spomínajú oslovení ľudia? "Škaredá a neschopná žena je fuchtľa. Duchňa. Ridikul.

Lajblík, kondáš, grifeľ

So zánikom rôznych predmetov alebo dedinských funkcií, odišli z našej slovnej zásoby aj ich pomenovania. "Dnes už asi nevieme kto je to kondáš, čo robil hlásnik. Takisto v školách používali deti grifeľ," vysvetľuje odborná asistentka katedry Slovenského jazyka FF UK Gabriela Múcsková.

Niekedy má naopak predmet viac pomenovaní - synonymických slov. Ľudia si sami vyberú, ktoré im do úst idú viac. Častejšie si napríklad obliekame korzet ako šnurovačku. Mužský súkený kabát sa nazýval lajblík, oplecko a aj gurtka.

Smartfón, esemeska a tablet

"Kružnicu už nerobíme lineárom, ale kružidlom," dodala Gabriela Múcsková. S technologickými novinkami pribúdajú do slovníkov aj noví členovia. Na čakačke je už aj smartfón. Ujať sa však môže aj nové vymyslené slovo. Všetko závisí od frekvencie jeho používania. Jazykovedcom v tom pomáha slovenský národný korpus.

"Je to databáza všetkých možných textov, či už písaných alebo hovorených. A tam oni hľadajú v akých súvislostiach sa to slovo používa, aké má významy, aká je jeho frekvencia," vysvetľuje Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra.

ISIFA