S teplom prichádzajú nové druhy kliešťov. Udomácňujú sa na Slovensku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívna reportáž

Pozrite si rozhovor o tom, ako sa mapujú kliešte na Slovensku

BRATISLAVA / Otepľovanie postupne spôsobuje, že sa niektoré pôvodne subtropické parazity začínajú udomácňovať aj v strednej či severnej Európe. Pri zvyšujúcom sa otepľovaní, a to za niekoľko málo dekád, bude možné napríklad udomácnenie nových druhov kliešťov aj na južnom Slovensku. V súčasnosti síce ich výskyt môže byť „zanesením“ zaznamenaný aj v našom regióne, avšak zimu v prírode by neprežili. Vyplýva to z vyjadrenia Branislava Peťka z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) pre TASR.

Exotickí prisťahovalci: Kliešte, ktoré sa už usídlili aj na Slovensku

Subtropické druhy kliešťov sa postupne posúvajú smerom na sever Európy. Príkladom je kliešť psí (Rhipicephalus sanguineus), ktorý pochádza zo Stredomoria. Jeho výskyt už bol zaznamenaný v Maďarsku, dokonca v blízkosti slovenských hraníc.

„ Aj ten už bol zaznamenaný u nás, dokonca aj jeho ‚udomácnenie‘, rozmnožil sa v byte v Bratislave, kde si ho na psovi doniesli z prímorskej dovolenky. Našu zimu v prírode by neprežil,“ vysvetlil Branislav Peťko z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Hyalomma: Obor, ktorý dokáže hostiteľa aktívne prenasledovať

Ďalším takýmto druhom, ktorý púta pozornosť, je kliešť rodu Hyalomma. Jeho nálezy boli zaznamenané aj v severnej a strednej Európe, najčastejšie vďaka vtákom, ktoré ho prenášajú na dlhé vzdialenosti. Podľa odborníka Peťka má tento kliešť len dvoch hostiteľov počas svojho vývoja. Larvy a nymfy sa dokážu vyvíjať na jednom hostiteľovi, pričom často sú to práve vtáky, ktoré ich "roznesú po svete".

Nacicané nymfy odpadávajú z vtákov a vo vhodných teplotných podmienkach v pôde dorastajú na dospelé jedince. Tie následne vyhľadávajú druhého hostiteľa, ktorým sú väčšie zvieratá. Kľúčovou podmienkou pre úplný vývin tohto kliešťa na dospelé štádium je dostatočná teplota vzduchu a pôdy, ktorá v strednej a severnej Európe zatiaľ nie je trvalo prítomná. To aktuálne limituje jeho plné udomácnenie a rozmnožovanie v našich podmienkach. Odborník však podotkol, že dospelé kliešte Hyalomma sa k nám môžu dostať aj inými cestami, napríklad v rôznych balíkoch alebo kontajneroch, do ktorých sa dostali v krajine pôvodu.

„Hyalomma je veľký kliešť, porovnateľný s našim najväčším kliešťom pijakom stepným, ale na rozdiel od neho má tenkú a výrazne dlhšiu tzv. hlavičku, čo je dopredu vyčnievajúci systém ústneho orgánu a dlhšie svetlé a pruhované nohy, čo mu umožňuje rýchlejšie sa pohybovať, priam bežať za hostiteľom, a to nám umožňuje ho rýchle rozoznať od domácich druhov,“ doplnil Peťko. Tieto unikátne fyzické charakteristiky uľahčujú jeho rýchle rozpoznanie od pôvodných druhov. Zaujímavosťou je, že Hyalomma aktívne vyhľadáva svojho hostiteľa, namiesto pasívneho čakania.

Vzhľadom na chladnejšie podmienky v našom regióne je otázne, či sú tieto dovezené jedince schopné napadnúť hostiteľa, či už veľké zviera alebo človeka, a prípadne pri tom preniesť aj nejakú tropickú nákazu, poznamenal odborník.

Nové hrozby, ale aj staré známe: Aké choroby kliešte prenášajú?

Okrem pôvodcov lymskej boreliózy či kliešťovej encefalitídy, ktoré sú typické pre kliešťa obyčajného a dobre známe v našich končinách, Hyalomma predstavuje hrozbu ako hlavný prenášač vírusu vyvolávajúceho krymsko-konžskú hemoragickú horúčku. Toto ochorenie sa prejavuje horúčkou spojenou s krvácaním v koži.

Nie je to však len Hyalomma, ktorá je nositeľom tohto vírusu. Aj kliešť pijak stepný (Dermacentor marginatus), ktorého areál výskytu v Európe zasahuje aj na južné Slovensko a pomerne často sa u nás nachádza, môže tento vírus prenášať. „Jeho areál v Európe zasahuje aj na južné Slovensko a dosť často ho nachádzame aj my, ale zatiaľ sa toto ochorenie u nás nevyskytuje,“ dodal Peťko.