Zápalka pripravila mladých vojakov o život. Pamätníci si po 30 rokoch pripomenuli požiar vetriesky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
VVP ZAĽUBICA / Pred tridsiatimi rokmi vo vtedajšom Vojenskom výcvikovom priestore Zaľubica začala horieť korba vetriesky. Viezli sa na nej osemnásti mladí muži. Piati sa už domov nikdy nevrátili. Nešťastie si priamo na mieste pripomenuli nie len pamätníci.
Požiar vetriesky vo VVP Zaľubica 1996
Čo sa stalo v osudní deň vo výcvikovom tábore?
"Pomník sa tu postavil. Bolo výhodné miesto. Vojakov sme museli doslovne hľadať," priblížil Vladimír Janeček, svedok a organizátor spomienky. Videl záblesk z triesky a rozbehol sa na miesto. Nikdy na ten pohľad nezabudne. Bol tam prvý. Hrôza a zdesenie. Na mladých vojakoch horeli uniformy. V zúfalstve skákali z korby a utekali do potoka. Všetci boli pri vedomí a tak vedeli, že im ide o život. Bolesť bola neznesiteľná. "Kričali, plakali od popálenín, od bolesti. Na tých vojakoch sa museli roztrhať uniformy. Kusy spálených uniforiem. Vojaci sa vyzliekali a balili sa do plachiet," opísal Janeček.
Mladí chlapi, ktorí mali život pred sebou
23. Apríla 1996 mierili do výcvikového priestoru záchranári a pri lietali vrtuľníky. Odvážali ranených. Mladých chlapcov, ktorí mali život pred sebou, teraz oň bojovali. "Chlapci neboli síce moji priami podriadení, ale pána desiatnika Janka Čurhu som poznal osobne. Hrávali sme spolu volejbal. Bol to chlapec inteligentný, mladý, chcel ísť študovať po vojne. Chcel sa ženiť," uviedol Jozef Žáčik, predseda klubu vojakov Kežmarok
Žiaľ, on i ďalší štyria sa z vojny domov už nevrátili. Zomreli v nemocnici. Peter Novysedlák mal veľmi ťažkú úlohu. Zabezpečoval prevoz tiel do ich domovov. "Bolo to neuveriteľne nepríjemné poslať ich domov v takomto stave. Mám to stále pred očami a to už tak zostane," priblížil Peter Novysedlák, vojak vo výslužbe.
Všetko kvôli rozliatej farbe a odhodenej zápalke
K tejto tragédii totiž vôbec nemuselo dôjsť. Na korbe triesky sedelo osemnásť vojakov a medzi nimi rozliata farba pri pálení cigarety a vzápätí ohodená zápalka. V sekunde všetko vzbĺklo. Vinník prežil a bol potrestaný. No to nijako nezmenšuje rozsah tohto nešťastia, na ktoré sa nesmie zabudnúť.
Mladí nevinní muži si zaslúžia aj po tridsiatich rokoch naše spomienky. "Práve preto, že som to zažil, bol som pri nich, tak mi to nedovolí svedomie alebo spomienky, aby som na to zanevrel alebo neprestal chodiť," dodal Janeček.