Generálna prokuratúra bije na poplach. K zmenám pri kajúcnikoch má 17 pripomienok

BRATISLAVA / Generálna prokuratúra vstúpila do debaty o zmene pravidiel pre kajúcnikov. K pripravovanej novele Trestného poriadku poslala 17 pripomienok, z toho 15 označila za zásadné. Návrh pritom mení fungovanie jedného z kľúčových nástrojov v boji proti závažnej kriminalite.

Prokuratúra má k návrhu vážne výhrady

„Generálna prokuratúra SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní k návrhu novely Trestného poriadku upravujúcej inštitút spolupracujúcej osoby (tzv. kajúcnika) z dielne Ministerstva spravodlisvosti SR uplatnila 17 pripomienok, z toho 15 zásadných,“ informoval generálny prokurátor Žilinka na sociálnej sieti.

Žilinka zároveň upozornil, že prokuratúra si návrh detailne preštudovala a v pripomienkovom konaní uplatnila desiatky výhrad. Väčšina z nich má zásadný charakter, čo signalizuje hlbší nesúhlas s časťami legislatívy. Všetky pripomienky sú zverejnené na portáli SlovLex. Týkajú sa najmä nového nastavenia postavenia spolupracujúcich osôb, takzvaných kajúcnikov.

Prečítajte si tiež

ŠTS: Novela o "kajúcnikoch" môže ovplyvniť prípad Bödöra aj veľkú drogovú kauzu

Ministerstvo chce sprísniť pravidlá

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) ešte v marci predstavil zmeny, ktoré majú podľa neho zabrániť zneužívaniu kajúcnikov. Inštitút sa rušiť nemá, ale pravidlá majú byť prísnejšie.
Kľúčovou zmenou je, že výpoveď kajúcnika už nebude stačiť ako jediný dôkaz. Po novom ju budú musieť potvrdzovať aj ďalšie dôkazy, ktoré odstránia pochybnosti o jej vierohodnosti.

Novela zároveň zavádza aj ďalšie opatrenia:

• zákaz opakovaného poskytovania benefitov tej istej osobe,
• povinné písomné zaznamenanie všetkých výhod,
• povinnosť kajúcnika do 180 dní úplne sa priznať,
• možnosť odobrať benefity, ak nebude spolupráca pravdivá alebo úplná.

Do procesu sa má viac zapojiť aj súd, ktorý bude môcť preskúmať primeranosť benefitov.

Spor o pravidlá aj čas

Jedna zo zásadných pripomienok prokuratúry ukazuje, kde vzniká konkrétny problém. Týka sa prechodných ustanovení, teda toho, ako sa nové pravidlá použijú na už rozbehnuté prípady.

Prokuratúra navrhuje, aby sa konania začaté pred novembrom 2026 v určitých prípadoch dokončili ešte podľa starých pravidiel. Chce tým zabrániť nejasnostiam v praxi. Upozorňuje, že návrh ministerstva nedostatočne rozlišuje situácie, keď už kajúcnik získal benefit, a keď ho ešte len má získať. Podľa prokuratúry to môže viesť k právnej neistote.

Prečítajte si tiež

Fico reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu ku tzv. kajúcnikom. Nazval ich „gaunermi“

Riziko retroaktivity

Najostrejšia kritika smeruje k možnej spätnej účinnosti zákona. Prokuratúra varuje, že návrh môže zasahovať do už existujúcich právnych vzťahov, čo je v rozpore s princípom právneho štátu.

V pripomienke zdôrazňuje, že zákony majú spravidla pôsobiť do budúcnosti, nie meniť pravidlá spätne. Výnimky sú možné len vo veľmi obmedzených prípadoch. Ak by sa nové pravidlá uplatnili aj na staršie prípady bez jasného rozlíšenia, mohlo by to podľa prokuratúry narušiť právnu istotu a legitímne očakávania účastníkov konania.

Po novom by tak už výpoveď kajúcnika nestačilo len podoprieť ďalšími dôkazmi, tie by ju museli priamo potvrdzovať. Takáto zmena môže zasiahnuť viacero známych káuz, vrátane prípadu obžaloby Mariana Kočnera v súvislosti s vraždou novinára Jána Kuciaka.

Debata o kajúcnikoch sa vyostruje

Zmeny v pravidlách pre kajúcnikov patria dlhodobo medzi najcitlivejšie témy trestnej politiky. V minulosti zohrali kľúčovú úlohu pri odhaľovaní korupcie aj organizovaného zločinu, zároveň však čelili kritike pre možné zneužívanie.

Aktuálny návrh má systém sprísniť. Pripomienky generálnej prokuratúry však ukazujú, že spor o jeho podobu sa ešte zďaleka neskončil.