Biela noc či Kremnické gagy v ohrození? Organizátori hovoria o likvidačnom zásahu FPU

BRATISLAVA / Viaceré známe festivaly, kultúrne centrá aj odborné časopisy varujú pred vážnymi dôsledkami rozhodnutia Rady Fondu na podporu umenia. Tá označila viacročné zmluvy za nezákonné a deklarovala ich zrušenie. Organizácie tvrdia, že už investovali státisíce eur, projekty bežia a fond podľa nich nemá právo takéto zmluvy plošne rušiť.

Rada zrušila viacročné zmluvy

Pred budovou Fondu na podporu umenia na Cukrovej ulici v Bratislave vystúpili v pondelok (23.3.) zástupcovia viacerých kultúrnych organizácií, aby spoločne reagovali na uznesenie Rady FPU z 18. marca. Tá podľa nich bez diskusie a v bode rôzne vyhlásila viacročné zmluvy za nezákonné a deklarovala ich zrušenie.

Podľa organizátorov tlačovej konferencie sa rozhodnutie týka viac ako tridsiatich projektov po celom Slovensku. Ide o etablované kultúrne centrá, medzinárodné festivaly či významné časopisy. Zástupkyňa literárneho časopisu Verzia Barbara Sigmundová uviedla, že mnohé z týchto projektov už bežia a organizácie na ich realizáciu vynaložili státisíce eur.

„Naše zmluvy o poskytnutí prostriedkov z Fondu na podporu umenia boli uzavreté legálne a boli podpísané fondom. Mnohé z nich podpisoval sám súčasný predseda rady Matúš Oľha,“ upozornila. Organizácie sa preto pýtajú, ako môžu občania dôverovať štátu, ktorý podľa nich nedodržiava vlastné podpísané zmluvy.

Právna analýza: Rada nemá právomoc rušiť platné zmluvy

Zástupcovia kultúrnych organizácií si dali vypracovať aj právnu analýzu. Tá podľa nich jednoznačne hovorí, že Rada FPU nemá právomoc všeobecným uznesením plošne rušiť už uzavreté a platné zmluvy.

Analýza upozorňuje, že zákon o Fonde na podporu umenia síce upravuje rozhodovanie o poskytnutí podpory, samotný záväzkový vzťah však vzniká až podpísaním zmluvy. Práve tá podľa právnikov zakladá konkrétne práva a povinnosti, ktoré chráni princíp právnej istoty. Zákon podľa tejto interpretácie nikde nedáva rade oprávnenie spätne rušiť už uzavreté zmluvy len na základe všeobecného uznesenia.

Právnici zároveň upozorňujú, že zákon o FPU výslovne počíta s viacročným rozpočtovým horizontom fondu. Už to podľa nich oslabuje tvrdenie, že viacročné zmluvy sú samy osebe nezákonné. Podľa analýzy by rada mohla nanajvýš meniť pravidlá do budúcnosti, nie spätne rušiť už existujúce záväzky. Organizácie preto tvrdia, že zmluvy naďalej trvajú a v prípade, že fond nebude rešpektovať svoje záväzky, sú pripravené podniknúť právne kroky vrátane podnetu na prokuratúru.

Prečítajte si tiež

Kultúrne projekty v neistote: Rozhodnutie Fondu na podporu umenia môže ohroziť festivaly aj centrá

Festivaly rušia programy a nevedia, čo bude ďalej

Dôsledky rozhodnutia už podľa organizátorov nie sú len hypotetické. Jana Dekánková zo Spoločnosti priateľov dobrej hudby opísala, že ich občianske združenie už tento rok zorganizovalo dva koncerty a desiaty ročník medzinárodných majstrovských kurzov Saxophobia Bratislava. Ďalšie plánované podujatia však museli stopnúť.

„Všetko toto sme už museli zrušiť, pretože netušíme, čo bude,“ povedala. Dodala, že len na už zrealizované podujatia vynaložili približne 45-tisíc eur, z čoho 25-tisíc eur mala pokryť dotácia z FPU. Keďže peniaze zatiaľ neprišli, záväzky museli uhradiť zo súkromných prostriedkov.

Ešte tvrdšie zhodnotil situáciu Pavol Kelley, ktorý zastupoval projekty Cirkul’art a Kremnické gagy. „Zastupujem festival humoru a satiry a toto nie je sranda,“ povedal s tým, že orgán, ktorý má podľa neho chrániť kultúrnu kontinuitu, ju „sadisticky rozdupal“.

Prečítajte si tiež

PS žiada prešetrenie FPU: Podľa Jaurovej sa porušoval zákon

Biela noc zvažuje škrty, Dotyky a spojenia sú tri mesiace pred začiatkom

O dôsledkoch hovorila aj Zuzana Pacáková z festivalu Biela noc, ktorý funguje na Slovensku už 17 rokov. Podľa nej je pre takýto typ medzinárodného festivalu nevyhnutné plánovanie rok či dva dopredu. Práve na to podľa nej slúžil systém trojročných grantov.

Pacáková upozornila, že ak sa situácia nevyrieši, organizátori budú musieť pristúpiť k radikálnym rozhodnutiam. „Možno škrtať časť programu alebo teda z troch dní sa redukovať na jeden deň,“ povedala. Zároveň dodala, že problém zasahuje aj partnerov zo súkromného sektora, ktorí sa podľa nej obávajú politizácie kultúry a v čase konsolidácie obmedzujú podporu.

Mimoriadne vypätá je situácia aj pri divadelnom festivale Dotyky a spojenia. Jeho programová riaditeľka Monika Michnová upozornila, že festival sa má konať už o tri mesiace. Organizátori už absolvovali stovky hodín práce, navštívili viac ako 130 inscenácií po celom Slovensku a vyskladali program s 36 inscenáciami z 27 divadiel a dvoch umeleckých škôl.

„Dostala nás do v podstate neriešiteľnej situácie a ubrala nám rozhodujúcu časť rozpočtu,“ povedala Michnová o rozhodnutí rady. Podľa nej ide o nezákonný zásah, proti ktorému sa budú brániť všetkými dostupnými prostriedkami.

Zdôraznila aj širší dosah festivalu na mesto Martin. Počas jeho konania sú podľa nej plné hotely, reštaurácie aj kaviarne a do regiónu prichádzajú peniaze. Ak festival nebude, podľa jej slov nezíska nikto a všetci prehrajú.

Kultúrne centrá hovoria o existenčnom zápase

Ľudovít Nápoký zo siete Anténa upozornil, že kultúrne centrá čelia systematickému vyraďovaniu z podpory už od minulého roka. Tento krok podľa neho znamená, že viaceré veľké a etablované priestory prišli prakticky o akúkoľvek možnosť žiadať o systémovú podporu celoročnej činnosti.
Spomenul najmä A4, Novú Cvernovku, Stanicu Žilina-Záriečie, Novú synagógu a Tabačku Kulturfabrik. Práve tie mali vďaka viacročným projektom zazmluvnenú podporu aj na tento rok, v niektorých prípadoch dokonca aj na rok 2027.

Podľa Nápokého to v praxi znamená existenčný boj. „Dnes kultúrne centrá od Bratislavy až po Bardejov bojujú o prežitie,“ povedal. Upozornil, že ide o priestory, ktoré fungujú celoročne, prevádzkujú budovy, prinášajú multižánrový a nekomerčný program a vytvárajú zázemie pre množstvo ďalších subjektov a komunít.

Zástupca Novej Cvernovky Michal Berezňák dodal, že ich projekt schválila ešte aktuálna rada a podpísal ho aj jej súčasný predseda. Organizácia si podľa neho svoje záväzky plnila a vyúčtovanie prešlo bez pripomienok. „Pokiaľ neplatia zmluvy so štátom, čo vlastne platí v tejto krajine?“ pýta sa.

Organizácie žiadajú dodatky a chystajú právne kroky

Na záver tlačovej konferencie organizácie spoločne vyzvali Fond na podporu umenia, aby rešpektoval platné zmluvy a podpísal dodatky na rok 2026. Tvrdia, že rada nemá právomoc uznesením rušiť už uzavreté zmluvy a že o ich prípadnom zrušení by mohol rozhodnúť jedine súd.

Ak fond svoje záväzky nesplní, organizácie avizujú ďalší koordinovaný právny postup. Už teraz pripravujú podnet na prokuratúru. Zároveň upozorňujú, že fond im zatiaľ neposkytol žiadne jasné vysvetlenie a nebola zverejnená ani zápisnica zo zasadnutia.

Kultúrne organizácie tvrdia, že nejde len o problém jedného sektora. Podľa nich sa celá situácia dotýka základných princípov právneho štátu, dôvery v uzavreté dohody a istoty, že zmluvy podpísané štátom budú platiť.

Reakcia ministerstva

„Ministerstvo kultúry SR celú situáciu pozorne sleduje a priebežne vyhodnocuje dostupné informácie. Hoci ide o otázky, ktoré primárne spadajú do pôsobnosti Fondu na podporu umenia, vzhľadom na verejný záujem bude o aktuálnom vývoji informovať na plánovanej tlačovej konferencii už tento týždeň,“ reagovala hovorkyňa rezortu kultúry Petra Demková.