Prezident chce zaviesť stav ohrozenia. Vyžadovalo by si to zmenu ústavy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovenská republika potrebuje legislatívne zaviesť inštitút stavu ohrozenia, vďaka ktorému by vláda mohla využiť kapacity Ozbrojených síl (OS) SR aj v prípade mieru, ak by bola krajina čímkoľvek ohrozená. Na tlačovej konferencii to vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini s tým, že na utorkovom (10. 3.) stretnutí s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) a náčelníkom Generálneho štábu OS SR Danielom Zmekom sa na tejto potrebe zhodli. Prezident upozornil, že na takúto úpravu by bola potrebná zmena Ústavy SR, čo znamená zhodu naprieč politickým spektrom.

"Budeme musieť nájsť konsenzus naprieč celým politickým spektrom, ale bolo by nezodpovedné vo vzťahu k bezpečnosti občanov SR a k ochrane územnej celistvosti a suverenity SR, aby sme nemali ako medzistupeň medzi časom mieru a vojnovým stavom aj takzvaný čas ohrozenia, keď vláda a OS budú môcť efektívne reagovať na prípadné hrozby, ktoré nie sú ešte nejakým vyhlásením vojny SR, ale predstavujú vážne bezpečnostné riziko, kde je potrebné nasadiť ozbrojené sily a s autorizáciou použiť, samozrejme, aj ostrú muníciu," myslí si prezident, ktorý je zároveň hlavným veliteľom OS SR.

Ako Pellegrini doplnil, zvolá okrúhly stôl odborníkov na túto tému a k rokovaniam prizve aj politikov. Upozornil, že nápor na slovenské hranice môže vzniknúť napríklad po konci vojny na Ukrajine. "Nie je to legislatíva, ktorá má pripravovať Slovenskú republiku na nejaký vojnový konflikt, ale na nejakú hrozbu. V prípade, že budeme mať indície, že napríklad nejaká teroristická skupina alebo niekto sa pokúsi zlikvidovať našu strategickú infraštruktúru, napríklad naše jadrové elektrárne," ubezpečil.

Hlava štátu má predstavu aj o mechanizme na vyhlásenie takéhoto stavu

O informáciách by mala najprv rokovať bezpečnostná rada štátu a následne by vláda mohla stav ohrozenia vyhlásiť v potrebnom rozsahu. Kaliňák priblížil, že aktuálne by bol zásah ozbrojených síl proti hrozbe bez vyhláseného vojnového stavu alebo vojny v rozpore so zákonom. Nemyslí si, že ak by Slovensko malo takúto možnosť už teraz, že by bol stav ohrozenia vyhlásený v aktuálnej bezpečnostnej situácii.

Minister tiež odmietol, že by mechanizmus mohol po vyhlásení výrazne oslabiť občianske práva obyvateľov. "Nemyslím si, že to má vplyv na ľudské práva, pretože neobmedzujeme pohyb ani nič podobné v tomto prípade. Čiže myslím, že to predovšetkým smeruje k tomu, aby sme vedeli reagovať," uviedol.

SaS: Ide o nebezpečný experiment vlády

Opozičná strana Sloboda a Solidarita sa vyjadrila, že ide o nebezpečný experiment vlády. Môže podľa SaS slúžiť na vyvolávanie strachu v spoločnosti. Strana hovorí aj o posilňovaní moci vlády na úkor parlamentu.

„Takzvaný stav ohrozenia je nový koncept, s ktorým prichádza táto vládna koalícia a podľa môjho názoru slúži najmä na strašenie obyvateľstva. Je to model, ktorý poznáme z Maďarska, kde sa často využíva v predvolebnom období na vyvolávanie pocitu neustáleho ohrozenia,“ uviedol Juraj Krúpa s tým, že vláda vytvára atmosféru strachu.

Slovensko má zároveň podľa neho už v súčasnosti mechanizmy, ktoré umožňujú reagovať na bezpečnostné hrozby. „Je zarážajúce, že vláda vymýšľa nový systém ochrany bezpečnosti krajiny, keď už dnes existujú zákonné nástroje. Máme napríklad inštitút asistenčných služieb ozbrojených síl, ktorý sa využíval počas pandémie a ktorý je možné využívať aj dnes,“ vysvetlil.

Posilnenie moci vlády?

Krúpa tiež dodal, že by zavedenie takéhoto režimu posilnilo moc vlády. „V praxi by to znamenalo, že vláda by mohla prijímať rôzne opatrenia prakticky od stola, a to nielen v oblasti bezpečnosti, ale potenciálne aj v otázkach týkajúcich sa slobôd a práv občanov,“ upozornil.

Tiež hovorí o nejasnostiach fungovania takéhoto režimu v praxi. „Predstavme si situáciu, že by Slovensku reálne hrozil útok napríklad zo strany dronu. Podľa tohto modelu by sa najskôr musela zísť vláda, vyhlásiť stav ohrozenia a až potom by mohli ozbrojené sily konať. To je úplne nereálne. Máme napríklad systémy protivzdušnej obrany pri našich jadrových elektrárňach. V prípade hrozby nemôžeme čakať na zasadnutie vlády, aby sa mohlo konať,“ povedal Krúpa.