27. január je medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu

BRATISLAVA / Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) na základe rezolúcie schválenej 1. novembra 2005. Ako deň jeho pripomenutia sa určil 27. január, ktorý odkazuje na oslobodenie najväčšieho vyhladzovacieho nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Červená armáda tábor oslobodila 27. januára 1945, teda pred 81 rokmi.

S dátumom medzinárodného dňa súvisí aj vznik Múzea holokaustu v Seredi, ktorého neskrátený názov je Slovenské národné múzeum - Múzeum židovskej kultúry - Múzeum holokaustu v Seredi. Otvorili ho pred desiatimi rokmi, dňa 26. januára 2016. Podľa jeho riaditeľa Martina Korčoka dátum vzniku múzea úzko súvisí s Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Otvorenie sa totiž konalo tak, aby sa jednotlivé delegácie mohli jeden deň zúčastniť otvorenia múzea v Seredi a druhý deň pietnej spomienky v Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau.

Prvý čisto židovský transport

„Zároveň málo ľudí vie, že prvý transport židovských žien, ktorý vypravili z Popradu dňa 25. marca 1942, bol vlastne prvým čisto židovským transportom, ktorý dorazil do koncentračného tábora Auschwitz. Naše ženy tam trpeli od začiatku. Niekoľko z nich prežilo a stali sa svedkami hrôz, ktoré sa tam odohrávali. Preto bolo veľmi symbolické otvoriť aj Múzeum holokaustu v Seredi práve na toto výročie,“ uviedol pre TASR Korčok.

V Štátnom múzeu Auschwitz-Birkenau sa nachádza aj Slovenská národná expozícia, ktorá pred niekoľkými rokmi prešla pod správu múzea v Seredi. „Vďaka nám a finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sa na základe spolupráce s majiteľmi autorských práv a licencie dočkala po dlhých dvadsiatich rokoch potrebných úprav a repasácie. Udialo sa tak presne na 80. výročie oslobodenia táborového komplexu Auschwitz a znovuotvorili sme ju pod záštitou slovenského prezidenta Petra Pellegriniho,“ doplnil riaditeľ seredského múzea.

Tábor vznikol v roku 1940

Koncentračný tábor Auschwitz založili nacisti v roku 1940. Pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho však rozšírili na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V jeho plynových komorách zahynuli aj tisíce Židov zo Slovenska.

V prvej Československej republike (1918 – 1938) žilo podľa Korčoka na území Slovenska približne 139.000 Židov. Na základe Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 prišlo Slovensko o značnú časť územia, ktorá bola pričlenená Maďarsku. Na tomto území žilo podľa dobových štatistík do 45.000 Židov.
Vo vile Wannsee pri Berlíne sa 20. januára 1942 zišlo 15 vrcholných predstaviteľov nacistickej strany, ktorí mali na starosti plánovanie takzvaného konečného riešenia židovskej otázky. Dokumenty z konferencie podľa Korčoka uvádzajú, že na území vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) žilo v tom čase 88.000 Židov.

„Od marca do októbra 1942 vojnová Slovenská republika ako prvý satelitný štát nacistického Nemecka deportovala vlastnými prostriedkami do nacistických vyhladzovacích táborov na území okupovaného Poľska v 57 transportoch takmer 57.800 Židov. Z nich prežilo vojnu len niekoľko sto,“ vysvetlil Korčok. 

Zriadenie koncentračného tábora v Seredi

S príchodom nemeckých jednotiek na Slovensko bol v Seredi zriadený koncentračný tábor. Od septembra 1944 do marca 1945 väznili v tábore podľa neho približne 12.000 Židov, ktorých postupne deportovali z územia Slovenska v 11 transportoch. V rovnakom období fašisti na území Slovenska umučili a zavraždili niekoľko tisíc osôb, z ktorých dominantnú skupinu tvorili Židia. Najväčšie masové hroby sa nachádzajú v okolí Banskej Bystrice.

Deportácie Židov z území Slovenska, ktoré boli na základe Viedenskej arbitráže pričlenené k Maďarsku, prebiehali od 15. mája 1944 do 9. júla 1944. Transporty mierili prevažne do tábora Auschwitz-Birkenau. Takmer 80 percent Židov z tohto územia podľa Korčoka zavraždili. „Po druhej svetovej vojne žilo na území celého Slovenska do 30.000 Židov. Ostatní boli zavraždení, zomreli v krutých podmienkach následkom prenasledovania alebo padli v bojoch počas druhej svetovej vojny. Väčšina z nich sa kvôli traume a situácii, ktorá ich po návrate čakala, rozhodla opustiť krajinu v rokoch 1945 až 1949 a potom v rokoch 1967 až 1969,“ uviedol pre TASR Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi.