Odsúdení mafiáni žiadajú odškodné za prepadnutý majetok. Štát už vypláca prvé peniaze

BRATISLAVA / Odsúdení mafiáni žiadajú odškodné za trest prepadnutia ich majetku. Rezort spravodlivosti ich už začal aj odškodňovať. Podľa ústavného súdu o majetok prišli neprávom a protiústavne. Chce tak urobiť aj bývalý šéf bratislavského podsvetia - skupiny Piťovci - Juraj Ondrejčák.

Čiastočné odškodnenie

Viacero takýchto prípadov rieši aj advokát Igor Ribár. Jednej jeho klientke už rezort spravodlivosti časť peňazí aj vyplatil. Pred tromi rokmi ju súd za členstvo v zločineckej skupine odsúdil na 12 rokov a súčasťou trestu bolo aj prepadnutie majetku. "Zhruba od 30 do 50 percent došlo v tom prvom kole k úhrade. Vo zvyšnej časti sa ešte súdime s ministerstvom," uviedol advokát Igor Ribár.

Prepadnutie majetku malo v jej prípade vážny dopad na rodinu. Jej syn v podstate ostal na ulici. "Mala maloletého syna, musel si hľadať náhradné ubytovanie," pokračoval Ribár.

Nehnuteľnosť odsúdenej sa už stihla dostať do dražby a späť sa jej nevráti. "Časť nehnuteľnosti sa predala. Treba povedať, že ide o nedobrovoľný predaj v dražbe, kde cena, za ktorú sa vydražila, je oveľa nižšia ako cena podľa znaleckých posudkov," doplnil Ribár.

Nehnuteľnosti skončila v dražbe

Väčšina majetku v hodnote takmer 900-tisíc eur sa už vydražila aj v prípade odsúdeného Juraja Ondrejčáka alias Piťa. Konkurz sa zrušil len v jednom prípade - nestihli sa predať pozemky na Donovaloch, ktoré sa mu tak vracajú. Aj on chce požiadať ministerstvo o odškodné.

"Určite pôjde. Klient je rozhodnutý tento nárok si uplatniť. Momentálne prebiehajú úvahy o kvantifikácii, teda o výške nároku, ktorý je odvoditeľný od sumy, aká mu bude skutočne vrátená," informoval advokát odsúdeného Juraja Ondrejčáka Ivan Mojžiš.

Žiadostí o odškodnenie je oveľa viac, rezort spravodlivosti však presné čísla nezverejňuje. Neuviedol ani to, koľkým odsúdeným už odškodnenie priznal. "Ministerstvo spravodlivosti SR sa ohradzuje voči paušálnemu konštatovaniu, že niekomu vznikol nárok na odškodnenie. Každá žiadosť je vždy posudzovaná individuálne," reagovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti SR Barbora Škulová.

Zlom priniesol Ústavný súd

Ako prvý mal námietky voči automatickému prepadnutiu majetku Ústavný súd SR. Podľa jeho rozhodnutia sa totiž dostatočne neskúmalo, či bol celý majetok nadobudnutý z nelegálnej činnosti. Následne trestný zákon novelizovala koalícia a ukladanie tohto trestu je dnes výrazne komplikovanejšie. "Problém bol, že sa to neindividualizovalo, neskúmalo sa to. Žiaľ, pri novej právnej úprave je to už komplikovanejšie," dodal Ribár.

Podľa odborníkov sa právna úprava dostala z jedného extrému do druhého. "V minulosti sme mali veľmi prísne nastavenie, keď bol súd povinný ukladať trest prepadnutia majetku. Dnes je to zasa až príliš benevolentné," uviedol advokát JUDr. Milan Ficek.

V nových rozsudkoch tak trest prepadnutia majetku už takmer vôbec nefiguruje a hrozí, že z praxe úplne vymizne. "Sme v štádiu, keď súdy tento trest neukladajú. Ľuďom, ktorí nadobudli majetok trestnou činnosťou, sa tak môže stať, že oň ani neprídu," dodal Ficek.

"Ide výlučne o dôsledok rozhodnutia Ústavného súdu SR. Toto rozhodnutie je pre štát záväzné a jeho právne následky by nastali bez ohľadu na to, či by ministerstvo prijalo novelu, alebo neurobilo nič," uzavrela Barbora Škulová.