Polojasno
Bratislava
Kornel
26.11.2025
Koľko nenávisti ešte musí odznieť, kým sa poučíme? Politici si pripomínajú Matúša a Juraja
Zdielať na

Koľko nenávisti ešte musí odznieť, kým sa poučíme? Politici si pripomínajú Matúša a Juraja

SLOVENSKO / Pred tromi rokmi otriasla Slovenskom tragédia, ktorá navždy zmenila pohľad na intoleranciu a nenávisť voči LGBTI+ komunite. Streľba na Zámockej ulici v Bratislave pripravila o život dvoch mladých mužov, Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. V sobotu 12. októbra si Slovensko pripomína túto osudnú noc.

V sobotu 12. októbra si Slovensko pripomína tretie výročie tragédie na Zámockej ulici v Bratislave. Iba 19-ročný študent, poháňaný nenávisťou, zabil Matúša a Juraja len preto, že patrili do LGBTI+ komunity. V osudný večer utrpela zranenia aj ich kamarátka Radka, ktorá prežila. Páchateľ Juraj K. po svojom čine spáchal samovraždu.

Krehkosť hodnôt tolerancie a rešpektu v spoločnosti

K udalosti sa vyjadril aj predseda Progresívneho Slovenska, Michal Šimečka. "Dnes si pripomíname tragickú smrť dvoch mladých, nevinných ľudí. Juraj Vankulič a Matúš Horváth boli zavraždení kvôli nenávisti, iba preto, že boli v niečom iní. Je to mimoriadne smutné výročie. O to viac, že prichádza v tieni schválenej novely ústavy, ktorá ubližuje menšinám. Malo by nám pripomínať, ako blízko je od nenávistných slov k činom. Malo by nás všetkých stíšiť a viesť k tomu, aby sme vážili slová."

Šimečka zároveň vyzval k spomienke na Juraja a Matúša a k spoločnému úsiliu, aby sa takáto tragédia už nikdy neopakovala. "Všetci ľudia na Slovensku si zaslúžia žiť v bezpečí, bez ohľadu na svoju etnicitu, vieru, politické presvedčenie, identitu alebo lásku. A veľkú zodpovednosť za to máme práve my - politici. Našou úlohou je ľuďom zlepšovať život, nie šíriť nenávisť a robiť z nich terče," dodal.

Prezident apeluje na toleranciu, no podpísal kontroverznú novelu Ústavy

K spomienke sa pripojil aj prezident Peter Pellegrini, ktorý na sociálnych sieťach uviedol: "Ako spoločnosť musíme odmietnuť akékoľvek násilie voči nevinným ľuďom kvôli ich rase, farbe pleti, sexuálnej orientácii, vierovyznaniu či odlišnému politickému názoru. To je výzva pre každého z nás ako budovať lepšiu, tolerantnejšiu a modernú spoločnosť."

Paradoxom je, že iba krátko pred výročím tragédie prezident Pellegrini podpísal novelu Ústavy SR, ktorá definuje pohlavia ako muž a žena, posilňuje práva rodiny a zdôrazňuje kultúrno-etickú suverenitu Slovenska. "V čase hlbokých rozkolov v našej spoločnosti, je ústavná väčšina hlasov pre túto novelu silným signálom celospoločenskej zhody. Je to niečo, čo treba rešpektovať. Preto som ju podpísal," vyhlásil prezident po tom, čo novelu schválilo 90 poslancov NR SR.

Nenávisť plodí tragédiu

"Nikto z nás už nevráti čas ani nevrátime život obetiam," uviedol Branislav Gröhling (SaS). "Jediné, čo môžeme ako krajina urobiť, je poučiť sa. Pochopiť, že šírenie nenávisti nemá v spoločnosti miesto."

Gröhling poukazuje na nebezpečné dôsledky politiky, ktorá sa uchýli k šíreniu nenávisti a robí z menšín terče. "Vychádza z úst politikov, ktorí nevedia nič iné priniesť," tvrdí. "Robenie terčov z menšín nikomu život nezlepšilo. A že na to napokon doplatia všetci. Pretože v krajine, ktorá sa radikalizuje, neostane v bezpečí nikto."

Apeluje na spoločnosť, aby si uvedomila, že bezpečie a pokoj sú hodnoty, ktoré si želáme pre všetkých. "Všetci na Slovensku chceme žiť v bezpečnej a pokojnej krajine," dodáva. "Nikto nechce byť terčom útokov či nenávisti. Pamätajme na to nielen pri spoločenských diskusiách, politike, ale aj v bežnom živote."

Slovensko si stále neuvedomuje hrozbu radikalizácie, varujú odborníci

Podľa riaditeľa poradenského centra IPčko, Mareka Madra, sa o radikalizácii síce hovorí, ale chýbajú systémové riešenia. „Vznikajú síce rôzne stratégie a čiastkové aktivity, no mnohé z nich nereflektujú samotnú podstatu problému a neprinášajú systémové odpovede,“ upozorňuje Madro. Zdôrazňuje, že efektívna prevencia a riešenie radikalizácie vyžaduje aktívnu spoluprácu medzi rôznymi rezortmi, mimovládnym sektorom, samosprávami a odbornými inštitúciami.

IPčko túto tému aktívne konzultuje s ministerstvom spravodlivosti a rezortom práce a na základe memoranda bude spolupracovať aj s ministerstvom vnútra. Podľa Madra je však kľúčové, aby riešenia vznikali priamo v komunitách, s dôrazom na podporu duševného zdravia, posilňovanie lokálnych inštitúcií a otvorenú komunikáciu. „Pri radikalizácii sú fakty dôležité, no záujem o človeka je dôležitejší,“ dodáva. IPčko organizuje aj medzinárodnú konferenciu venovanú tejto problematike, do ktorej sú zapojené aj štátne inštitúcie.

Ombudsman kritizuje zmeny v ústave a vyzýva na právne uznanie spolužitia osôb rovnakého pohlavia

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský sa taktiež vyjadril k tretiemu výročiu teroristického útoku na Zámockej ulici. Konštatoval, že nenávisť sa z verejného priestoru nevytratila a dokonca sa často stáva súčasťou politických prejavov. Mrzí ho, že Slovensko sa od tragédie neposunulo tam, kam malo.

Navrhuje, že k zníženiu stigmatizácie by prispelo právne uznanie spolužitia osôb rovnakého pohlavia. Poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá hovorí, že štát by mal vytvoriť právny rámec pre páry rovnakého pohlavia.

Ombudsman zároveň kritizuje zmeny ústavy, ktoré podľa neho neprispievajú k právnej istote obyvateľov, najmä tých, ktorí patria k menšinám. „Ak chce Slovensko predísť ďalším tragédiám, nestačí len spomínať. Znamená to presadzovať rovnosť pred zákonom, chrániť všetkých pred diskrimináciou a podporovať vzdelávanie, ktoré vedie k rešpektu, nie k nenávisti,“ uzavrel Dobrovodský.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy