Slovensko patrí medzi najpolarizovanejšie krajiny Európy. Rozdelená spoločnosť ničí duševné zdravie

SLOVENSKO / Svetový deň duševného zdravia, ktorý si pripomíname 10. októbra, upozorňuje na dôležitú tému: vplyv rozdelenia spoločnosti na našu psychiku. DEKK Inštitút varuje, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou polarizáciou v Európe.

Slovensko na čele polarizácie v Európe

Slovensko totiž podľa dát medzinárodného projektu V‑Dem patrí medzi krajiny s najvyššou polarizáciou v Európe. Horšia v poradí je len Maďarsko.

Výskumy naznačujú, že vnímaná polarizácia v spoločnosti má preukázateľný vplyv na mentálne zdravie obyvateľov. „Štúdia z USA dokumentuje súvis medzi vnímanou polarizáciou v spoločnosti a výskytom duševných porúch či problémov so spánkom,“ hovorí Pavol Kosnáč, výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu. Ľudia, ktorí vnímajú spoločnosť ako silne rozdelenú, čelia vyššiemu riziku psychických ťažkostí.

Prečítajte si tiež

Odborníci: Stigma je hlavný dôvod, prečo sa ľudia nestarajú o svoje duševné zdravie

Slováci vidia rozdelenie jasne

Prieskum DEKK potvrdzuje alarmujúce čísla: len zanedbateľné percento (0,9 %) obyvateľov Slovenska tvrdí, že spoločnosť vôbec nie je rozdelená. Naopak, drvivá väčšina (97 %) vníma určitý stupeň rozdelenia:

• 9,5 % vníma spoločnosť ako „trochu rozdelenú“
• 27,7 % ako „stredne rozdelenú“
• 43,0 % ako „veľmi rozdelenú“
• 17,2 % ako „extrémne rozdelenú“

Názorové rozdiely trhajú vzťahy

Polarizácia negatívne zasahuje aj medziľudské vzťahy. Hoci väčšina Slovákov tvrdí, že rozdielne názory ich dlhoročné vzťahy neroztrhali, približne desatina respondentov priznala obmedzenie alebo dokonca pretrhnutie kontaktu s priateľmi a známymi:

• 10,1 % obmedzuje kontakt s kamarátmi
• 8,8 % s kolegami
• 8,3 % s inými osobami
• 6,5 % s inými členmi rodiny
• 2,0 % so súrodencami
• 1,0 % v rámci rodiny

Prečítajte si tiež

Psychické zdravie detí sa zhoršuje: Pomoc potrebuje už každé štvrté dieťa

Ako reagujeme na oponentov? Radšej mlčíme alebo sa vyhýbame

Prieskum odhalil aj to, ako Slováci reagujú na ľudí s odlišnými názormi:

• 44 % sa s nimi vôbec nerozpráva
• 11,8 % vstupuje do diskusie s úmyslom presvedčiť
• 15,4 % sa snaží porozumieť ich postoju
• 25,1 % sa vyhýba sporným témam
• 9,9 % sa vyhýba samotnému rozhovoru
• 4,1 % sa vyhýba osobnému stretnutiu
• 3,1 % sa vyhýba priestorom, kde by mohol oponent byť
• 1,7 % sa aktívne snaží vylúčiť ľudí s inými názormi

Od prirodzenej rozdielnosti k toxickému rozkladu

Podľa Pavla Kosnáča možno vývoj polarizácie rozdeliť do piatich fáz. Každá ďalšia fáza situáciu prehlbuje a vedie k tomu, že oponenti sa prestávajú počúvať, čím sa znižuje schopnosť tolerantného dialógu. V poslednej fáze navyše rastie ochota tolerovať aj násilie voči ľuďom z odlišných názorových skupín. Potrebujeme sa preto zamyslieť nad tým, ako prekonať hlboké rozdiely a nájsť spoločnú reč pre blaho našej spoločnosti.

Pozrite si aj archívne video: