Smútok neznamená koniec: Združenie Kolobeh života spája ľudí, ktorí stratili milovaných

SLOVENSKO / Žena, ktorá prišla o oboch rodičov, sestru aj synovca, dnes pomáha trúchliacim vďaka neobyčajnému, ale veľmi dôležitému združeniu. "Kolobeh života" založila Jana Pitková spolu s Majkou Demitrovou a pomáhajú ľuďom prejsť smútkom, ktorý ich zasiahol.

Spoločenstvo, v ktorom chápu

Janka vedela, že to nie je v poriadku, ale nevedela, ako si pomôcť. Pomoc našla až v zahraničí. To bol začiatok jej novej životnej cesty. Stala sa jednou zo zakladateliek Kolobehu života. Dnes bezplatne pomáhajú tým, ktorí prišli o blízkych. Jedna z podporných skupín, ktorým pomáhajú, dostala výstižný názov. "Dodnes najväčšou skupinou je skupina "Keď smrť rozdelí lásku príliš zavčasu.“ Sú to ľudia, ktorým smrť násilne pretrhla v podstate lásku, partnerstvo, manželstvo," hovorí Janka Pitková, smútková poradkyňa, OZ Kolobeh života.

Prečítajte si tiež

Slovensko v smutnom rebríčku: Chudoba tlačí rodiny, mäso jedia raz týždenne

​Riešia rôzne problémy

Sú tam aj ženy, ktoré stratili manželov dokonca počas tehotenstva. Len v tejto skupine majú vyše 700 ľudí. Druhou je skupina smútiacich rodičov, ktorí prišli o svoje deti. Ale aj opačná skupina, keď deti prišli o svojich rodičov. To je aj príbeh týchto súrodencov. Lacko prišiel do Kolobehu života, keď mal päť rokov. Dnes obaja pomáhajú pri mnohých aktivitách počas pobytových terapeutických táborov. "Pre mňa určite súčasťou Kolobehu znamená pomáhať ľuďom, ktorí si prešli možno tým istým, čím sme si prešli aj my," tvrdí Zuzka, dobrovoľníčka Kolobehu života. "Hlavne, aby sme boli pri tom človeku, lebo pokiaľ ho necháme samého, tak vlastne ťažko, ťažšie sa mu to bude znášať," vysvetľuje Lacko, dobrovoľník Kolobehu života.

Prečítajte si tiež

Európska komisia schválila prvý liek špeciálne určený na liečbu popôrodnej depresie

Základom pomoci je to, že na všetky fázy smútenia má liečivý účinok, keď sa smútiaci ľudia stretnú s ľuďmi s podobným osudom. Janka paradoxne všetko, čo dnes propaguje a odovzdáva iným, sama robila opačne. "Podstatné je to, že keď som mala tú tendenciu chrániť tých akútnych práve pred tým smiechom, lebo som videla, že sú ešte veľmi zamrznutí v tej fáze popierania a šoku. Nádherná odpoveď jednej takejto veľmi smutnej ženy bola, že: "Bože, kedy ja sa už takto budem smiať?" A vtedy som si uvedomila, že keby sa okolo smiali ľudia, ktorí to nezažili, tak jej ide hlavou: Prečo sa tak, prečo smejú? Nevidia, čo sa mi stalo," objasňuje Pitková.

Jedným z najväčších prejavov smútku je aj pocit zrady, keď sa ľudia často po strate partnera do konca boja prestať smútiť. Výsledkom terapie je však zmena pohľadu, s ktorou samotní smútiaci napokon prichádzajú. "Veľmi sa mi páčilo, keď mi smútiaci povedali, že sme si povedali, prečo mi v prvom momente samozrejme. A potom druhá otázka bola: A prečo nie my?" dodáva Pitková.