Na sochu maršala Koneva sa podľa Takáča vyzbierali občania. Nevie však, koľko stála

Takáč tvrdí, že náklady na pamätník nepozná

Sochu maršala Ivana Koneva odhalili v sobotu 3. októbra v Údolí smrti v katastri obce Kružlová v okrese Svidník. Na slávnostnom podujatí sa zúčastnili minister Richard Takáč, europoslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD), ruský veľvyslanec Sergej Andrejev či predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jaroslav Demian.

Otázku financovania pamätníka otvorila v parlamente poslankyňa Beáta Jurík. Od ministra, ktorý sa na odhalení zúčastnil ako predstaviteľ vlády, chcela vedieť, aké boli celkové náklady Slovenskej republiky spojené so sochou a samotným podujatím. Poukázala pritom na nejasnosti okolo financovania a tvrdenie, že ruské veľvyslanectvo sa na soche finančne nepodieľalo. „Jednoduchá odpoveď: Neviem,“ reagoval Takáč. Následne uviedol, že financovanie zabezpečili občania. „Viem, že sa na to vyskladali občania Slovenskej republiky žijúci v regióne, ktorí poznajú, čo sa tam udialo pred viac ako osemdesiatimi rokmi, a ľudia z iných častí Slovenska,“ povedal.

+2 fotky

V Údolí smrti odhalili sochu maršala Ivana Koneva (3.10.2026)

Minister sa následne venoval historickému významu Karpatsko-duklianskej operácie a obetiam druhej svetovej vojny. Zdôrazňoval, že považuje za správne pripomínať si ľudí, ktorí bojovali proti fašizmu. Zároveň kritizoval Progresívne Slovensko, ktorému vyčítal podľa neho odlišný pohľad na historické udalosti.

Jurík žiadala konkrétnu sumu, minister odpoveď nezmenil

Poslankyňa PS označila ministrovo vystúpenie za neodpovedanie na položenú otázku. Pripomenula, že sa nepýtala na význam vojnových udalostí, ale na náklady spojené s pamätníkom. „Ja som sa pýtala, koľko to stálo, a keď neviete odpoveď, tak by som očakávala, že ako minister, ktorý tam zastupoval vládu, si ju zistíte do Hodiny otázok, pretože na to tu sme,“ reagovala Jurík.

Poslankyňa zároveň otvorila otázku Konevovej historickej zodpovednosti. Pripomenula vysoké straty počas Karpatsko-duklianskej operácie, povojnové represie aj potlačenie maďarského povstania v roku 1956. Kritizovala, že vláda podľa nej vzdáva poctu sovietskemu maršalovi, zatiaľ čo nedostatočne pripomína ďalšie osobnosti protifašistického odboja, napríklad generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. „Ešte raz sa pýtam, koľko toto vyšlo v dobe konsolidácie štátny rozpočet? Pretože tie informácie sú o tom mätúce, či sa na to niekto skladal, neskladal, či na to prispelo ruské veľvyslanectvo. Ja vás žiadam o konkrétnu odpoveď,“ vyhlásila.

Takáč ani v následnej reakcii konkrétnu sumu neuviedol. „Neviem, koľko to stálo, ale viem, že sa na to vyskladali občania Slovenskej republiky a myslím si, že to je dostačujúca odpoveď,“ zopakoval minister. Opätovne pritom kritizoval Progresívne Slovensko a obvinil jeho predstaviteľov z prekrúcania histórie. 

Prečítajte si tiež

Fico kritizuje satirickú sochu Trumpa v Európskom parlamente. Hovorí o úpadku celej EÚ

Kto bol maršal Ivan Konev?

Ivan Stepanovič Konev (1897 – 1973) patril medzi veliteľov sovietskej Červenej armády počas druhej svetovej vojny. Od roku 1944 velil 1. ukrajinskému frontu, ktorého jednotky sa zúčastnili na Karpatsko-duklianskej operácii, bojoch na území dnešného Poľska aj záverečných operáciách proti nacistickému Nemecku. Jeho vojská sa podieľali aj na oslobodzovaní českých krajín a 9. mája 1945 vstúpili do Prahy. Konev tak zohral významnú úlohu pri porážke nacizmu v Európe.

Jeho historický odkaz však nie je spojený výlučne s druhou svetovou vojnou. Po jej skončení zastával vysoké funkcie v sovietskych ozbrojených silách a podieľal sa na vojenských zásahoch, ktorými Sovietsky zväz upevňoval svoju moc vo východnej Európe. Jeho povojnové pôsobenie približuje aj historik Jiří Fidler v životopisnom profile pre projekt Pamäť národa.

Potlačenie maďarského povstania a Berlínsky múr

V roku 1956 bol Konev vrchným veliteľom Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy. Zohral rozhodujúcu vojenskú úlohu pri potlačení maďarského povstania, počas ktorého sa obyvatelia postavili proti komunistickému režimu a sovietskej nadvláde. Sovietske jednotky začiatkom novembra vstúpili do Budapešti a ďalších miest. Nasledovali boje, pri ktorých zahynuli tisíce ľudí. Povstanie bolo vojensky potlačené a Maďarsko zostalo súčasťou sovietskeho mocenského bloku.

Ako pripomína Česká televízia, pri potláčaní maďarského povstania zahynulo najmenej 2 500 ľudí. Konev v tom čase velil sovietskym intervenčným jednotkám. V rokoch 1961 a 1962 pôsobil vo velení sovietskych vojsk vo východnom Nemecku. Jeho pôsobenie sa spája s berlínskou krízou a výstavbou Berlínskeho múru, ktorý sa stal symbolom rozdelenia Európy počas studenej vojny.

Kontroverzná úloha v roku 1968

Otázky vyvoláva aj Konevova návšteva Československa v máji 1968, niekoľko mesiacov pred inváziou vojsk Varšavskej zmluvy. Sovietsky maršal vtedy viedol vojenskú delegáciu, ktorá oficiálne pricestovala na oslavy výročia konca druhej svetovej vojny. Podľa Českej televízie niektorí členovia jeho delegácie počas návštevy mapovali terén pre prípadnú inváziu do Československa.

Na túto historickú úlohu upozorňovala aj vysvetľujúca tabuľka, ktorú v roku 2018 umiestnili na vtedajší Konevov pamätník v Prahe. Na jej texte sa podieľal český Vojenský historický ústav. Uvádzala, že Konev v roku 1968 osobne zastrešoval spravodajský prieskum pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Historické hodnotenia jeho osobnej úlohy sa však v podrobnostiach líšia. Historik Jiří Fidler v profile pre Pamäť národa pripúšťa, že Konev sa mohol do príprav okupácie zapojiť aj bez plného vedomia ich účelu. Konev pritom nebol veliteľom vojsk, ktoré v auguste 1968 obsadili Československo.

Bombardovanie Mladej Boleslavi v máji 1945

S Konevovým velením sa spája aj bombardovanie českých miest 9. mája 1945. Medzi najtragickejšie prípady patrí nálet sovietskeho letectva na Mladú Boleslav, pri ktorom zahynulo 148 miestnych obyvateľov. Podľa Českej televízie sovietske letectvo na Konevov rozkaz bombardovalo viaceré české mestá a obce, ktorými ustupovali nemecké jednotky. Pri náletoch však zomierali aj civilisti.

Mladá Boleslav sa stala jedným zo symbolov týchto udalostí. Okrem 148 miestnych obyvateľov pri bombardovaní zahynuli aj stovky ustupujúcich vojakov. Počas komunistického režimu sa pritom verejnosti dlhé roky predkladala verzia, podľa ktorej za nálet mohli nemecké lietadlá. Neskorší historický výskum potvrdil, že bombardovanie vykonalo sovietske letectvo.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Operácia Dunaj pochovala nádej ľudí

Konevov historický odkaz tak síce zahŕňa zásluhy na porážke nacistického Nemecka, ale zároveň účasť na sovietskych vojenských operáciách, ktoré si vyžiadali civilné obete, a na povojnových zásahoch proti štátom východného bloku.

Odhalenie sochy vyvolalo otázky o historickej pamäti

Sochu v Údolí smrti vytvoril slovenský sochár Slavomír Gibej. Predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jaroslav Demian pri jej odhalení uviedol, že zväz považuje pripomenutie Koneva za prejav úcty k osobnosti spojenej s bojmi za oslobodenie.

Ruský veľvyslanec Sergej Andrejev sa na slávnosti poďakoval premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD), ktorý podľa jeho slov prišiel pred dvoma rokmi s iniciatívou zvečniť Konevovu pamiatku na Slovensku. Takáč pri odhalení pamätníka zdôraznil, že historické udalosti spred viac ako 80 rokov nemožno podľa neho spájať so súčasným dianím. Pamätník podľa ministra pripomína nielen Koneva, ale aj množstvo vojakov, ktorí v regióne položili život počas oslobodzovacích bojov.

Otázka, koľko stálo vybudovanie sochy a či sa na jej odhalení finančne podieľal aj štát, však zostala aj po štvrtkovej Hodine otázok bez konkrétnej odpovede.