Bezpečnostný expert zhodnotil stretnutie Fica a Zelenského. Boli použité partizánske metódy

BRATISLAVA / Stretnutie premiéra Roberta Fica s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sprevádzali neštandardné bezpečnostné opatrenia. Dôvodom nebol len vojnový stav na Ukrajine, ale aj obmedzené možnosti zabezpečenia v mieste konania. Bezpečnostný analytik Radovan Bránik prehovoril o "partizánskych" metódach, ktoré boli použité na minimalizovanie rizika útoku.

Mobilné telefóny v úschove a zákaz živého vysielania

Novinári, ktorí prišli stretnutie sledovať, boli prekvapení prísnymi kontrolami a obmedzeniami. "Vzali nám mobilné telefóny na viac ako dve hodiny," potvrdila redaktorka TV JOJ Katarína Kleknerová. "Boli sme úplne bez mobilov, čo je ale pochopiteľné z tých bezpečnostných dôvodov."

Ďalším neobvyklým opatrením bol zákaz živého vysielania tlačovej konferencie. Prečo sa organizátori uchýlili k takýmto krokom?

Užhorod nie je Kyjev

Radovan Bránik vysvetľuje, že Užhorod nie je štandardným miestom pre stretnutia na takejto vysokej úrovni. "Typicky dochádzajú predstavitelia únie alebo iných krajín sveta do Kyjeva, ktorý je v tom čase považovaný za najbezpečnejšie miesto vzhľadom na vysokú koncentráciu tých rôznych bezpečnostných opatrení." V Kyjeve sa neustále buduje a vylepšuje bezpečnostná infraštruktúra a prebiehajú dlhodobé bezpečnostné previerky personálu. To všetko sa v Užhorode nedalo zrealizovať v rovnakej kvalite.

"Partizánske" metódy a falošné body

Preto sa siahlo po neštandardných, "partizánskych" spôsoboch. "Používali sa rôzne také povedzme partizánske spôsoby, vrátane dezinformácií vedome šírených o tom, kde sa nakoniec stretnutie uskutoční a tlačová konferencia," hovorí Bránik. Cieľom bolo znížiť riziko potenciálneho útoku. Medzi ďalšie opatrenia patrila aj nemožnosť naživo vysielať tlačovú besedu, ktorá bola odvysielaná až s oneskorením.

Prečítajte si tiež

Premiér Fico sa v Užhorode stretol s ukrajinským prezidentom Zelenským. Rokovanie sa skončilo

​

"Signál napríklad z mobilných telefónov alebo signál z vysielania televízie a podobne, je zachytávaný. Rusko má naozaj veľmi robustné prostriedky elektronického boja a vie relatívne rýchlo sa zorientovať v tom priestore," dodáva analytik. Na viacerých miestach boli vytvorené falošné body s koncentráciou mobilov a televíznych kamier, aby sa maximálne sťažila identifikácia reálneho miesta konania.

Politický kompromis a rýchla evakuácia

Prečo sa teda stretnutie konalo práve pri Užhorode? Podľa Bránika išlo o politický kompromis, keďže išlo o stretnutie dvoch susedných krajín na hraniciach. Dôležitá bola aj rýchla evakuácia. "Hraničný priechod nebol uzavretý samoúčelne, ale bol uzavretý predovšetkým pre možnosť rýchlej evakuácie našej delegácie naspäť na Slovensko," vysvetľuje Bránik.

Neviditeľné hrozby a špionážna technika

Okrem viditeľných opatrení, ako je odobratie mobilov, existujú aj neviditeľné hrozby. "Používa sa napríklad falošná kolóna, že idú dve alebo tri kolóny vozidiel. Takže nie je úplne presne jasné, v ktorej kolóne sa napríklad prezident Zelenskyj nachádza," hovorí Bránik. Používajú sa aj prostriedky, ktoré dokážu skresliť, sfalšovať alebo vypnúť signál a telekomunikačnú prevádzku.

Bránik zdôraznil aj dôležitú rolu špionážnej techniky a poznatkov západných spojencov Ukrajiny. "Ukrajina má relatívne slušnú kontrarozviednu ochranu vlastného územia, ale bez informácií, ktoré s ňou zdieľajú dlhodobo Spojené štáty a potom ďalšie štáty, ktoré so Spojenými štátmi patria do takej veľkej päťky, ktorá tento celosvetovo výkonný robustný odpočúvací systém používa, tak bez toho by Ukrajina bola dnes ešte oveľa menej bezpečným miestom." 

Prečítajte si tiež

Fico a Zelenskyj sa dohodli na spoločnom rokovaní vlád 20. októbra na Slovensku

​

Lekcia pre budúcnosť: Dezinformácie a obmedzenie občianskych práv

Hoci sa stretnutie zaobišlo bez incidentov, Bránik by vyzval na istú toleranciu v súvislosti s obmedzením konkrétnych osôb alebo skupín osôb demonštrovať. "Došlo tam teda k obmedzeniam povedzme občianskych práv, ktoré napríklad na Slovensku by bolo neprípustné. Ale Slovensko nie je krajina vo vojnovom stave."

Analytik tiež poukázal na nutnosť používania dezinformácií v záujme bezpečnosti a zdôraznil, že s týmto spôsobom vedenia informačnej vojny nezačali ani Ukrajina, ani Slovensko. Analytik sa vyjadril aj k potencionálnemu stretnutiu slovenskej a ukrajinskej vlády v Sobranciach. "Nemyslím si, že vyzradiť niečo veľmi tajné, pretože samozrejme tí ľudia, ktorí včera aj dneska vyhodnocujú všetky mediálne výstupy, všetky komunikácie, ktoré sa im podarilo zachytiť z toho miesta berú Toto možno tiež len ako istú udicu."

Biely dom vs. Užhorod: Dve rozdielne reality

Na záver Bránik porovnal bezpečnostné opatrenia v Užhorode s tými, ktoré sa používajú v Bielom dome. Rozdiel je v možnosti a robustnosti ochranných opatrení. "Biely dom má niekoľko vonkajších perimetra, vnútorné perimetra, kde v podstate sa v Oválnej pracovni alebo v blízkosti toho politika nemôže ocitnúť osoba, ktorá by neprešla nejakou dôkladnou previerkou a nebola by neustále monitorovaná." V Bielom dome sa nachádzajú aj bezpečné evakuačné miestnosti v podobe podzemných bunkrov, ktoré sú prakticky nezraniteľné nejakým hrubým útokom.

​