Dodávka nahradila chýbajúce obchody. Milan vozí potraviny obyvateľom až pred dvere

REŠOV / Aj v súčasnosti existujú obce, ktoré nemajú vlastný obchod. Za základnými potravinami preto musia ich obyvatelia cestovať. Akousi náhradou sú pojazdné potraviny, ktoré dnes ponúkajú viac než len základný sortiment. V ponuke majú takmer všetko – od drogérie cez mäsové výrobky až po mrazené produkty. Nechýbajú jogurty, čerstvé mlieko či sladkosti. Niektoré samosprávy ich dokonca začali dotovať, no viacerých predajcov odradila byrokracia.

Dopoludnia prichádza do dediny dodávka, ktorá slúži ako mobilná predajňa. V Rešove už obchod nemajú dlhé roky. „No výborne. Dôchodcovia by inak museli chodiť do Bardejova,“ hovorí Helenka, obyvateľka Rešova. „By sme museli z mesta nosiť, ťažké to je pre nás,“ potvrdzuje ďalšia obyvateľka, Mária.

Milan Juríček už 14 rokov jazdí s pojazdnými potravinami. Ako sám hovorí, nie je to žiadna zlatá baňa. Ľudia v odľahlých dedinách kupujú iba základné veci. „Na tých dôchodkoch si babky veľa nenakúpia. Za lieky dávajú 70 – 80 eur, čo tak počúvam, a zvyšok ide na jedlo,“ vysvetľuje majiteľ mobilnej predajne Milan.

Prečítajte si tiež

Luxus, o ktorom nevieme: Aj hrniec a tanier môžu byť pre niekoho nedosiahnuteľné

​Aj na severovýchode Slovenska sú viaceré obce bez jediného obchodu. Za obyčajným chlebom či maslom tak musia ľudia cestovať. „Som spokojná, má aj kvalitné veci,“ hovorí Helena. „Keď sa robí niečo väčšie – oslavy alebo akcie – privezie až na dvor,“ dodáva Mária, obyvateľka Lukavice.

Pojazdné potraviny sú riešením, no prispôsobiť sa musia zákazníci

Predajňa prichádza pravidelne, ale len vo vybraných dňoch a časoch. Krajská samospráva začala obciam ponúkať dotácie na tento typ služieb. „56 obcí, ktoré mali schválenú žiadosť, si rozdelilo 27-tisíc eur. Spolu tam žije viac ako 11-tisíc obyvateľov,“ ozrejmil Ján Kocák, vedúci odboru projektového riadenia PSK.

Prečítajte si tiež

Svetový deň čokolády: Slováci menej kupujú sladkú pochúťku pre jej zdraženie

​Dotácie využil aj pán Milan, no dnes už jazdí po dedinách na vlastnú päsť. Odradila ho byrokracia. „Ja sa mám fotiť na každom vstupe do obce,“ hovorí. „Všetko sa polikvidovalo a nemáme nič. Všetko sme stavali svojpomocne,“ pridáva Ján, obyvateľ Lukavice.

Milan verí, že do desiatich rokov nasporí na ďalšie auto. Zatiaľ ho teší, že spolu s otcom zvládajú opraviť aspoň niektoré poruchy. Inak by sa im prevádzka výrazne predražila. „Keby sme chodili do servisu, bol by som v mínuse. Boli aj také časy, že človek zarobil len na naftu,“ uzatvára Milan.