Bezbariérové Slovensko? Problémom sú aj budovy, ktoré sa pýšia označením "bezbariérové"

BRATISLAVA / Už 15 rokov platí na Slovensku Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, no prístup do úradov a verejných budov zostáva pre mnohých ľudí na invalidnom vozíku prekážkou. Komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím upozorňuje na pretrvávajúce bariéry a zdieľa konkrétne príklady nedostatkov. Problémom sú nielen staré budovy, ale aj tie, ktoré sa formálne pýšia označením "bezbariérové".

Vyhláška platí 23 rokov, no bariéry pretrvávajú

"Hoci vyhláška 532 z roku 2002 platí už 23 rokov, mnohé verejné budovy sú stále s bariérami," konštatuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská. Aj napriek právnym predpisom a snahám úradu komisára, realita je často frustrujúca. Komisár síce môže ukladať opatrenia na nápravu, no odstránenie všetkých prekážok je beh na dlhé trate.

Pošta v Dúbravke: Schody ako neprekonateľná prekážka

Konkrétny príklad? Schody pred poštou v bratislavskej Dúbravke predstavujú bariéru pre imobilných ľudí, rodičov s kočíkmi i seniorov. Okoloidúci potvrdzujú: "Mamičky s kočíkmi, starí ľudia nevylezú hore."

Pošta sa obhajuje tým, že priestory sú prenajaté a úpravy podliehajú dohode s vlastníkmi. Zo 1365 pobočiek je bezbariérových iba 448. Zákazníkom aspoň ponúkajú alternatívu: na dverách je tabuľka s telefónnym číslom a pracovník vyjde von, aby ich obslúžil, hoci pri provizórnom okienku vonku.

Prečítajte si tiež

Radenie bezbariérových vozňov je na Slovensku veľká lotéria. Imobilným cestujúcim to robí problémy

​

Bezbariérové len na papieri?

Problémom sú však aj budovy, ktoré sa pýšia označením "bezbariérové". Vozíčkar Lukáš Hrošovský v našom podcaste opísal svoju skúsenosť s úradom práce: "Idete na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny... je tam rampa, ale ten zvonček nie. Takže si dajte dolu okienko a zazvoniť. Ten zvonček bol vpredu na bráne, čiže musíte vystúpiť z auta, dať zvonček na otvorenie rampy až na bráne."

Neskôr ho čaká ďalšie prekvapenie: "Konečne to vyzerá ako bezbariérový prístup, ale zistíte, že je tam taký stupeň, že sa tam jednoducho sám nedostanete a na konci ťa čakajú dvere s guľou."

Osobná skúsenosť komisárky: Znášali ju po schodoch na súde

Aj komisárka Stavrovská má osobnú skúsenosť s nedostupnosťou justičných budov: "Na tom súde bola služba, ktorá vedela ovládať schodolez, ale kým to pojednávanie skončilo, tá služba jednoducho už skončila. Tak sme museli kolegyňu, ktorá bola odkázaná na invalidný vozík, tak sme ju my znášali dole po schodoch. A to je prosím okresný súd."

Úrady bez odpovedí

Na mape zdravotne znevýhodnených sa objavujú aj ďalšie úrady. Napríklad schody pred Úradom splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti sú neprekonateľné. Ani na vrátnici nevedeli poradiť iný, bezbariérový vstup. Úrad oficiálne neodpovedal. Na bezbariérovosť sme sa pýtali aj na ministerstve vnútra, ktoré nám neodpovedalo vôbec, ministerstvo spravodlivosti nás zasa s otázkou odkázalo na jednotlivé súdy.

Úrady práce a testovanie zdravotníckych zariadení

Pokiaľ ide o úrady práce, tie uvádzajú bezbariérovosť všetkých budov, hoci podľa skúseností imobilných ľudí sú aj tak často odkázaní na sprievod alebo by uvítali vyšší počet vyhradených parkovacích miest. Komisárka Stavrovská spolu s fakultou architektúry už čoskoro otestuje bezbariérovosť zdravotníckych zariadení.

Pozrite si aj príbeh muža, ktorý skončil bez invalidného vozíka aj dôchodku: 

​