Dva týždne bez zmeny: Zamestnanci potravinárskej firmy pokračujú v štrajku

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ / V potravinárskej firme v Liptovskom Mikuláši štrajkujú zamestnanci už dva týždne. Dôvodom je, že sa so zamestnávateľom nevedia dohodnúť na lepších platových a pracovných podmienkach. Podľa odborárov je situácia zlá vo viacerých firmách a štrajkov môže pribúdať. Pripomínajú, že zamestnancom môže najviac pomôcť kolektívne vyjednávanie.

Viac ako dva týždne štrajkujú za lepšie platové podmienky zamestnanci fabriky na výrobu želatíny v Liptovskom Mikuláši. Ide o najdlhší štrajk v histórii Slovenska. „Ja som s tým osobne rátal. Pôvodný zámer bol zvýšiť mzdy o 160 eur na zamestnanca, resp. o 12 %. Zamestnávateľ to však zmietol zo stola,“ uviedol člen štrajkového výboru Peter Beluš.

„Naše kolektívne vyjednávanie zlyhalo najmä pri rokovaniach o mzdách. Nie je to však len o platoch – celkovo sa u nás zhoršili pracovné podmienky,“ povedal predseda základnej organizácie OZ pracovníkov Gelima Ferdinand Chomo.

Do štrajku sa zapojila približne polovica zo stovky zamestnancov. Výroba stojí už od 25. júna a spoločný dialóg medzi odborármi a vedením fabriky je stále v nedohľadne.

„Naše odvetvie čelí na trhu so želatínou a kolagénom veľkým problémom. Také výrazné zvýšenie miezd, aké požadujú zamestnanci, si v tejto situácii nemôžeme dovoliť,“ reagoval generálny riaditeľ spoločnosti Gelima a. s. Dušan Kuchta.

Firma ponúka zamestnancom zvýšenie platov o 80 eur

To odborári považujú za nedostatočné. V štrajku preto plánujú pokračovať. „Keď sme sa už dostali do takejto situácie, niet cesty späť,“ dodal Beluš. „Naše mzdy už teraz presahujú priemer regiónu. Prístup odborárov je pre nás veľkým sklamaním,“ oponuje Kuchta.

Podľa odborárov však prípad z Liptovského Mikuláša nie je ojedinelý. „Zaznamenali sme zvýšený záujem zamestnancov o nátlakové formy, ako sú štrajky a štrajkové pohotovosti,“ uviedol František Gajdoš, viceprezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky.

Odborári upozorňujú, že len štvrtina zamestnancov na Slovensku je chránená kolektívnymi zmluvami. „Kolektívne vyjednávanie je základný nástroj na zlepšenie mzdových a pracovných podmienok,“ pripomína prezidentka KOZ Monika Uhlerová.

„Na Slovensku máme veľkú časť pracovných vzťahov, benefitov a príplatkov za prácu nadčas či počas sviatkov definovanú zákonom. Priestor na ich úpravu sa preto zužuje,“ tvrdí generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.

Väčšiu ochranu zamestnancov prostredníctvom kolektívnych zmlúv podľa odborárov požaduje aj Európska únia. Ministerstvo práce tvrdí, že sa touto témou aktívne zaoberá. „Pokračujeme v príprave akčného plánu, v rámci ktorého budeme riešiť aj ďalšie návrhy odborov,“ doplnila Zuzana Viciáňová z tlačového oddelenia rezortu práce.