Svedectvá o hrôzach aj odvahe: Príbeh dievčat z prvého transportu do Osvienčimu ožíva vo filme

HUMENNÉ / Boli presvedčené, že idú za prácou a zarobiť si chceli, aby pomohli rodičom v boji s chudobou. Takto sa začali transporty židovských dievčat do Osvienčimu. Až neskôr sa ukázalo, že ich zradila slovenská vláda a poslala ich na istú smrť. Pri prvej deportácii v marci 1942 odišlo z východného Slovenska 999 židovských dievčat. Americká režisérka pátrala po ženách, ktoré prežili po celom svete. Vďaka ich svedectvám nakrútila film, ktorý ukazuje aj to, že sú vzorom ženskej solidarity, sily a odvahy.

​"Dievčatá z prvého transportu. Niektoré prežili, no mnohé nie. 999, zabudnuté dievčatá. Chcem, aby sme si pamätali, aké boli mladé, krásne, aby sme ich uctili," uviedla režisérka filmu 999: Mladé ženy z prvého transportu Heather Dune Macadam.

Vo filme nič nie je fikcia, všetko je pravda. Americká režisérka získala archívne zábery od Slovákov z rôznych kútov sveta. "V Amerike, v Izraeli, v Austrálii. Autentické výpovede tých žien, ktoré prežili tie hrôzy," informoval člen Židovskej náboženskej obce Juraj Levický. Boli to mladé dievčatá a nevydaté ženy. Keď nastupovali do vlaku, ani len netušili, že ich slovenské vládne orgány poslali na istú smrť.

Humenné bolo jedným z prvých miest, kde registrácie začali. Dievčatá v dobytčákoch smerovali do Osvienčimu. "Veľa ľudí aj v sále si to nevedelo predstaviť, pokiaľ neuvideli zábery, verili tým ľuďom, že ich vezmú iba do tej práce," opísala študentka Obchodnej akadémie v Humennom.

"To bolo to strašné, že dievčatá a ich rodiny boli najskôr zavádzané, že idú za prácou, pomôžu svojim rodinám, keď niečo zarobia. Z tej náruče láskavých rodín sa odrazu dostali na miesto, kde ich už bili, ponižovali, ubližovali — len preto, lebo mohli," reagovala knihovníčka Zuzana Švecová.

Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy. Režisérku k filmu povzbudila energia vtedy 92-ročnej Edity Grosmanovej. Na filme spolupracovali tri roky. "Ona je chrbtica filmu. Chcela som vyrozprávať príbeh o nej a jej priateľkách, o všetkých dievčatách na transporte. Tie, ktoré prežili, si navzájom pomáhali — nikto neprežije Auschwitz sám," pokračovala Macadam.

Heather zdôrazňuje, že vojna nemá víťazov a je to to najhoršie, čo sa ľudstvu môže stať. Jej misiou je, aby svet na 999 dievčat nezabudol. "Je to ťažký príbeh, ale na konci dáva aj nádej, a v mojom srdci je to protivojnový film — a preto dnes veľmi aktuálny. Tieto dievčatá sú vzory pre ženskú solidaritu, silu a odvahu," dodala Macadam.