Clá škodia najmä americkej ekonomike, upozorňuje analytik Pánis

BRATISLAVA / Americký obchodný súd pozastavil platnosť takzvaných recipročných ciel, ktoré Donald Trump druhého apríla uvalil na takmer celý svet vrátane Európskej únie. Podľa súdu je to právomoc Kongresu. Čo to prinesie v najbližších týždňoch, na to sme sa spýtali analytika J&T Banky Stanislava Pánisa.

Donald Trump sám pred pár dňami odložil platnosť alebo účinnosť ciel do 9. júla. No teraz súd pozastavil ich platnosť. Je to dobrá správa pre Európu a pre Slovensko?

"Je to v podstate dobrá správa pre celý svet. Už posledné týždne sme videli, že Donald Trump a jeho administratíva ustupujú od agresívnej colnej politiky, aj pod tlakom rastúcich výnosov na dlhopisových trhoch.

Mali sme teda deeskaláciu obchodného napätia, čo sa pretavilo do zlepšenia sentimentu na finančných trhoch. Americké aj európske akcie sa výrazne odrážali a približovali sa k historickým maximám, ktoré dosiahli v priebehu prvej polovice februára.

Ak teda tieto clá nebudú môcť byť uplatňované a vyberané - a dokonca existuje možnosť, že tie, ktoré už boli vybrané, budú musieť Spojené štáty vrátiť - obchod so Spojenými štátmi bude mať nižšie bariéry, najmä tie colné. To vytvára priestor pre rýchlejší ekonomický rast, než aký hrozil pred mesiacom a pol, keď sme sa obávali, že americká a možno aj európska ekonomika by mohli padnúť do recesie práve v dôsledku obchodného napätia.

To znamená, že aj slovenská ekonomika by mohla rásť relatívne solídne a nemusela by spomaliť pod 1,5 %, ako sa očakávalo v prípade eskalácie napätia.

Keď už však hovoríme o slovenskej ekonomike - tá aj tak bude rásť pomalšie ako vlani. A to pre konsolidačné opatrenia, ktoré vláda zavádza najmä prostredníctvom zvyšovania daní. Tie výrazne brzdia ekonomický rast a sú protivetrom podnikateľskej aktivity a pozitívneho biznis sentimentu, ktorý by mohol byť citeľnejší, keby sa konsolidácia nerobila predovšetkým cez dane, ale skôr napríklad cez zoštíhľovanie verejnej správy," reagoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Reagujú už trhy na toto čerstvé rozhodnutie súdu? Napríklad po Trumpovom rozhodnutí o odložení ciel sme videli reakciu v podobe zdraženia ropy.

"Vidíme už niekoľko dní, dokonca by som povedal, že už niekoľko týždňov, že akciové trhy sa odrážajú z aprílových miním a blížia sa k historickým maximám z februára. Je to v podstate výsledok toho, že Trump urobil colné prímerie s Čínou, kde sa vzájomné clá medzi Spojenými štátmi a Čínou znížili z absurdných úrovní o 115 percent - pretože Amerika postupne uvalila clá na Čínu vo výške 145 percent a Čína na USA vo výške 125 percent.

Ak by takéto vysoké clá ostali v platnosti, americká ekonomika by kolmo skočila do recesie a navyše americkí spotrebitelia by čelili prázdnym regálom v supermarketoch, keďže Spojené štáty podstatnú časť tovarov bežnej spotreby dovážajú z Číny. Len pre ilustráciu poviem, že Spojené štáty v minulom roku doviezli tovary asi za 600 miliárd dolárov z Číny. 95 percent z toho bolo prostredníctvom kontajnerovej dopravy prepravené po mori a v momente, keď tieto 145-percentné clá vstúpili do platnosti, kontajnerová doprava z Číny do USA klesla o 60 až 70 percent.

Čiže hrozila tam obrovská kalamita a recesia. Na konci dňa si Donald Trump nechal povedať od svojich blízkych finančníkov, na čele s ministrom financií Scottom Bessentom, ktorý bol v minulosti šéfom hedge fondu. Nechal si dohovoriť, aby nerobil tie krkolomné extrémne opatrenia a aby deeskaloval napätie, ak chce zachrániť americkú ekonomiku od recesie.

Takže opakujem ešte raz - to rozhodnutie súdu prišlo v čase, keď Donald Trump, obrazne povedané, už vyvesoval bielu vlajku a stiahol chvost, čo sa týka colnej agresie. Ak tie clá nebudú môcť byť vôbec vyberané, tak aj pre Európu, aj pre Slovensko je to naozaj dobrá správa. Ten ekonomický výhľad by sa zásadne zlepšil a tým pádom aj eurozóna by mohla dosiahnuť zhruba jednopercentný rast. A okolo jedného percenta, ako som povedal, tá slovenská ekonomika by mohla byť bližšie k dvom ako k jednému percentu," odpovedal na otázku Pánis.

No v tom období "vyvesenia bielej vlajky". ako ste to pekne povedali, teda keď Trump ohlásil pozastavenie ciel alebo ich odklad, zareagovalo euro. Dosiahlo mesačné maximum, posilnilo voči doláru. Aký vývoj by sme mohli očakávať po tomto rozhodnutí súdu? Bude sa to ešte nejako hýbať?

"Videli sme, že po rozhodnutí súdu dolár mal tendenciu posilňovať. Okrem toho dolár posilňuje už posledné dva-tri týždne, alebo aspoň zastavil svoje oslabovanie. Pretože v prvom momente po tzv. Dni oslobodenia a po tom druhom apríli, keď Donald Trump uvalil šokujúco vysoké clá na celý svet, dolár začal kolmo oslabovať. Klesol voči košu mien hlavných západných obchodných partnerov Spojených štátov na trojročné minimá.

Z týchto miním sa už pozviechal a konsolidoval. Dolárový index klesol pod 100-bodovú métu až k 98 bodom, teraz sa vrátil nad 100. Voči euru dolár oslabil na najslabšie úrovne od jesene 2021, keď sa výmenný kurz vyšvihol nad 1,15 dolárového centu. Aktuálne dolár maže tie straty a kurz klesol pod 1,13.

Sentiment voči doláru sa zlepšil, pretože sa zlepšila dôvera voči americkej hospodárskej politike. Trhoví hráči predpokladajú, že v nasledujúcom období bude hospodárska politika Spojených štátov na čele s colnou politikou viac konštruktívna a menej deštruktívna - a v podstate aj seba-deštruktívna, pretože tie clá škodia najviac americkej ekonomike. Samozrejme, poškodzujú aj zvyšok sveta, ale v prvom rade americkému spotrebiteľovi, pretože na konci dňa by to boli americké ekonomické subjekty, ktoré by tie clá museli zaplatiť.

Clá majú v podstate ekvivalent daní - znižujú reálne disponibilné príjmy. To by znamenalo spomaľovanie spotreby domácností, pričom spotreba domácností tvorí približne dve tretiny HDP Spojených štátov. Spomalenie by hrozilo aj investičnej aktivite, ktorá tiež výrazne prispieva k hospodárskemu rastu.

Inak povedané, ešte pred mesiacom, keď eskalovalo napätie okolo obchodnej vojny, sme si mysleli, že pravdepodobnosť recesie americkej ekonomiky je viac než 50-percentná. V súčasnosti si myslíme, že tá pravdepodobnosť je niekde okolo 20 – 25 %, čo je síce zvýšená úroveň, ale už nepredpokladáme, že americká ekonomika skončí v recesii. Mala by rásť niekde okolo 1 – 1,5 %, čo je síce pomalšie ako vlani, ale stále lepšie než to, čo sme očakávali pred mesiacom, keď bol Donald Trump tvrdý a nekompromisný," pokračoval Pánis.

Minulý týždeň Donald Trump oznámil, že odporúča zaviesť pre Európsku úniu clo vo výške 50 %, keďže rokovanie s Bruselom podľa neho nenapreduje dostatočne rýchlo. Táto hrozba sa prejavila na svetových finančných trhoch a zintenzívnila napätie v obchodnom spore. Ako vy vo všeobecnosti hodnotíte tieto šoky, ktoré Trump spôsobuje svetovým trhom a ekonomike prakticky od nástupu do svojej funkcie?

"To Trumpovo vyjadrenie zo záveru minulého týždňa akciové a finančné trhy už nebrali príliš vážne. Samozrejme, spôsobilo určitý rast nervozity a znepokojenia, ale trhoví hráči a investori očakávali, že Trump len blafuje a snaží sa tým vytvoriť tlak na Európsku úniu, aby si vyjednal lepšie obchodné podmienky.

A ja musím, žiaľ, s Donaldom Trumpom súhlasiť - Európska únia má príšerné necolné bariéry vstupu na spoločný trh. Nie sú problémom len clá, ktoré sú síce vyššie ako americké, ale zásadnejšie sú obrovské necolné bariéry: príšerná regulácia, vysoké daňové zaťaženie, existencia DPH - v USA ju prakticky nemajú.

Trumpovi prekáža, že tu nie je rovné hracie pole - americké korporácie nemajú na európskom trhu rovnaké podmienky ako európske korporácie v Amerike. Nakoniec si to však Trump veľmi rýchlo rozmyslel. Tých 50 % ciel bola len návrhová rétorika, nie oficiálna politika USA. Nešlo o prezidentský dekrét, bolo to len vyhlásenie na jeho obľúbenej sociálnej sieti.

Trump často mení svoje rozhodnutia - len za posledné dva mesiace menil parametre colnej politiky vyše 50-krát, pričom niektoré clá neplatili ani 24 hodín. Trhy sú na tieto Trumpove "atómovky" už zvyknuté, sú voči nim do veľkej miery imúnne, pretože predpokladajú, že napokon ustúpi. Používa to ako vyjednávaciu páku," dodal Pánis.

Dá sa teda povedať, že svet financií sa už trochu adaptoval na tieto jeho excesy?

"Presne tak. Aj keď predpokladáme, že Trump bude takéto ‚Trumpoviny‘ robiť aj naďalej - možno každý týždeň, ak nie každý, tak aspoň každé dva - a trhy alebo analytikov nejakým spôsobom prekvapí.

Ale tá sila prekvapenia už nebude taká ako pred mesiacom či dvoma. Samozrejme, nás ako analytikov a investorov by potešilo, keby sa Donald Trump menej vyjadroval k obchodnej vojne a hospodárskej politike a nechal to na profesionálov - napríklad ministra financií Scotta Bessenta - a viac sa venoval svojej obľúbenej hre počas voľného času, a to je golf. Vo svojom víkendovom sídle Mar-a-Lago na Floride," doplnil Pánis.

Ale zas, kto vie, o aké situácie by ste prišli? Možno niekedy aj zábavné, aj keď verím, že si občas búchate po čele.

"Určite. Ale ja mám radšej, keď je na trhoch veľká nuda a pokoj. Ako povedal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Paul Samuelson - ideálne investovanie je také, keď pozorujete, ako schne farba alebo rastie tráva. Keď chcete vzrušenie, choďte do Las Vegas," reagoval Pánis.

Slovensko zaujímajú najmä rozhodnutia týkajúce sa automobilového priemyslu. Brusel už skôr navrhol Washingtonu bilaterálnu colnú výnimku pre autá, no Spojené štáty to odmietli. Ako hodnotíte situáciu z pohľadu tohto druhu priemyslu?

"Určite najlepšie by bolo, keby colné bariéry neexistovali. To znamená, keby boli na oboch stranách nulové clá. Ale problémom sú najmä veľké necolné bariéry v EÚ. Biely dom a Trumpova administratíva preto vyvíjajú tlak na Európsku úniu, aby ich odstránila. Prístup na spoločný európsky trh je komplikovaný nielen pre USA, ale aj pre mnohé iné krajiny.

EÚ je jednoducho majstrom sveta v regulácii, ochrane spotrebiteľa a sociálnom štáte. No čím viac ochrany a istôt, tým pomalší ekonomický rast. Z tohto hľadiska by sa EÚ a Brusel mali zamyslieť a zlepšiť podnikateľské prostredie - deregulovať, znížiť daňové zaťaženie, zoštíhliť silné sociálne štáty. To by vytvorilo priestor pre rýchlejší rast EÚ, eurozóny aj Slovenska. A tým aj pre rýchlejší rast životnej úrovne a konvergenciu Slovenska k najvyspelejším krajinám," uzavrel Pánis.