1. mája si pripomíname vstup Slovenskej republiky do Európskej únie

SLOVENSKO / Deň pristúpenia Slovenskej republiky (SR) k Európskej únii (EÚ) je pamätným dňom, ktorým sa pripomína vstup Slovenska do Únie. Stalo sa to 1. mája 2004 a od roku 2011 sa pripomína ako pamätný deň.

+7 fotiek

Šéfka Európskej komisie o stave Európskej únie

Pozmeňovací návrh schválili poslanci Národnej rady SR 26. októbra 2010. Prvý pokus o schválenie novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch bol v parlamente predložený aj v júni 2007, ale poslanci ju neschválili.

Slovensko vstúpilo do EÚ 1. mája 2004 v rámci doteraz najväčšieho rozširovania EÚ. K 15 členom pribudlo desať nových - Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.

Cesta Slovenska do európskych štruktúr sa začala krátko po zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a vzniku samostatnej SR 1. januára 1993. Desať mesiacov po vzniku podpísala SR 4. októbra 1993 v Luxemburgu dohodu o pridružení k EÚ, tzv. asociačnú dohodu. Dokument zabezpečoval prechod k zóne voľného obchodu a pravidelný politický dialóg, ako aj prípravu na budúce členstvo v EÚ. Prístupové rokovania sa oficiálne ukončili 13. decembra 2002 na kodanskom summite EÚ uzavretím kapitol poľnohospodárstvo a financie a rozpočet.

Referendum vyhlásil Rudolf Schuster 

Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil prezident Rudolf Schuster na 16. a 17. mája 2003 s otázkou: "Súhlasíte s tým, aby sa SR stala členským štátom EÚ?". Na referende sa zúčastnilo 52,15 percent oprávnených voličov a súhlas s členstvom v EÚ vyjadrilo 92,46 percent hlasujúcich. Išlo v poradí o piate referendum a jediné bolo platné. Do schengenského priestoru, ktorý umožňuje voľne prekračovať hranice bez hraničnej kontroly, vstúpila SR 21. decembra 2007. Euro ako menu namiesto dovtedajšej koruny zaviedlo Slovensko od 1. januára 2009.

Po vstupe SR do EÚ môžu slovenskí občania v jej rámci voľne cestovať, pracovať, študovať a podnikať. Program Erasmus+ umožnil už viac ako 40.000 slovenským študentom vyskúšať si štúdium a život v zahraničí. Byť súčasťou EÚ tiež umožňuje slovenským občanom bezvízový styk pre viac ako 180 krajín a slovenský pas patrí do prvej desiatky najsilnejším cestovných dokladov na svete.

Podľa prezidenta v meniacom sa svete má členstvo Slovenska v EÚ ešte silnejší zmysel

V súčasnosti sme svedkami takých výrazných zmien vo svete, aké sme nezažili celé desaťročia. Naše členstvo v Európskej únii má dnes oveľa silnejší zmysel, hodnotu aj perspektívu. Skonštatoval to prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti 21. výročia vstupu Slovenska do EÚ. Zároveň pripomenul, že viaceré ekonomické či ekologické iniciatívy Únie sa ukázali byť príliš odvážne.

"Žijeme v časoch, kedy sa v usporiadaní sveta zo dňa na deň menia pravidlá, ktoré sa vytvárali celé desaťročia. Znova ožíva právo silnejšieho a medzinárodné právo ide do úzadia. A malé, ekonomicky i bezpečnostne zraniteľné štáty ako Slovensko, sa v týchto ťažkých časoch musia opierať o svojich partnerov a spojencov. Bez nich by sme sa vydali napospas tým, ktorí žiadne pravidlá neuznávajú," zdôraznil prezident s tým, že z tejto stránky má naše členstvo v EÚ obrovský význam.

Podľa Pellegriniho má EÚ aj svoje nedostatky 

Pellegrini upozornil, že EÚ má aj svoje nedostatky. "Určite môžeme Únii všeličo vyčítať. Od prebujnelej byrokracie, ktorá zbytočne rieši to, čo riešiť netreba, cez viaceré zásadné ekonomické či ekologické iniciatívy, ktoré sa ukázali byť príliš odvážne a bez spolupráce so zvyškom sveta takmer nenaplniteľné," myslí si hlava štátu.

Riešenia EÚ podľa prezidenta tiež veľakrát nenapĺňali základné piliere, na ktorých bolo európske spoločenstvo postavené - mier, hospodársku spoluprácu bez zbytočných bariér a bezpečnosť našich hraníc. Avšak budúcnosť Slovenska vidí Pellegrini práve v EÚ, pretože spoločne môžeme tieto veci meniť k lepšiemu. "Napriek týmto nedostatkom je však dnes Európska únia predovšetkým náš hodnotový, civilizačný a v budúcnosti čoraz viac aj bezpečnostný priestor. Civilizačná kotva, o ktorej hodnoty sa môžeme oprieť. A spoločný stôl, za ktorým chceme sedieť ako plnohodnotný a zodpovedný partner, aby sme mohli pomáhať meniť európske veci k lepšiemu," dodal.

Prezident zároveň vyzval, aby sme si pripomenuli predovšetkým tie hodnoty, ktoré nás s európskymi partnermi spájajú, a nie rozdeľujú.

Pozrite si príhovor prezidenta Petra Pellegriniho: 

​Richard Raši uviedol, že nemôžeme hazardovať s budúcnosťou SR

Ani jeden z argumentov o kritike EÚ nemôže slúžiť na to, aby sme hazardovali s budúcnosťou Slovenskej republiky a diskutovali o vystúpení z Únie. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. Zdôraznil potrebu spolupráce Slovenska s ekonomickými a bezpečnostnými partnermi. Raši dodal, že v tento deň sa pripomína aj Sviatok práce. Posolstvo a obsah oboch dní sa podľa neho vzájomne prelínajú a dotvárajú hodnoty, na ktorých stojí naša moderná spoločnosť.

"V poslednom čase počúvame vyjadrenia o tom, že je potrebné vystúpiť z EÚ, že je nemoderná, skostnatená, príliš byrokratická, zaostávajúca za globálnymi veľmocami. Môžeme o týchto argumentoch viesť dialóg, napokon, otvorene sa o tom hovorí na všetkých medzinárodných fórach Európskej únie, ale chcem zdôrazniť jedno. Ani jeden z týchto argumentov nemôže slúžiť na to, aby sme hazardovali s budúcnosťou Slovenskej republiky a diskutovali o vystúpení z EÚ," vyhlásil Raši. Takéto vyjadrenia podľa neho zbytočne komplikujú naše postavenie v rámci EÚ a naštrbujú obraz Slovenska ako dôveryhodného partnera v Únii.

Čaká nás celý rad výziev

Šéf NR SR zdôraznil, že ako malý štát máme otvorenú ekonomiku. "Dominujú u nás západné investície a využívame fondy na zvýšenie kvality života v regiónoch. Štatistiky ukazujú, že práve európske peniaze menia kvalitu života v našich mestách a obciach k lepšiemu, pretože len štátny rozpočet na to nestačí," pripomenul.

Európsku úniu a Slovensko spolu s ňou čaká podľa Rašiho celý rad výziev. Bude musieť riešiť, ako naštartovať ekonomiku, ako neexperimentovať so zelenou politikou, akým spôsobom je potrebné podporiť vedu a výskum, ako sa vyrovnať s migráciou, ale aj ako zabezpečiť energetickú bezpečnosť a zároveň zabezpečiť konkurencieschopnosť Slovenska so svetom.

"Politikou Slovenska v týchto dňoch musí byť spolupráca s tými, ktorí sú našimi ekonomickými a bezpečnostnými partnermi. Len v spolupráci s týmito partnermi a prostredníctvom konštruktívneho dialógu bez zbytočných invektív dokážeme zabezpečiť prosperitu Slovenskej republiky," vyhlásil Raši s tým, že si treba uvedomiť tieto fakty a byť zodpovední pri svojich rozhodovaniach.

Predseda parlamentu pripomenul tiež posolstvo prvého mája ako Sviatku práce. "Stredobodom politiky akejkoľvek vlády na Slovensku musí byť človek. Jeho kvalita života, dôstojné postavenie a jasná sociálna perspektíva," doplnil Raši.

Hlas odmieta akúkoľvek diskusiu o možných scenároch vystúpenia z EÚ

Koaličný Hlas-SD odmieta akúkoľvek diskusiu o možných scenároch vystúpenia Slovenska z Európskej únie. Vyhlásil to jeho predseda a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pri príležitosti 21. výročia vstupu SR do EÚ. Debatu o vystúpení označil za tzv. červenú čiaru pre Hlas. Únia je podľa neho náš životný priestor. Dodal, že treba konštruktívne diskutovať, ako pomôcť k tomu, aby sa EÚ vrátila späť k svojim základom.

"Chcem jednoznačne za stranu Hlas povedať, že jasne odmietame akúkoľvek diskusiu o možných scenároch nášho vystúpenia z Európskej únie. Európska únia je náš bytostný a životný priestor. Pre nás v Hlase je červenou čiarou akákoľvek debata o vystúpení z Európskej únie a túto červenú čiaru nikdy nedovolíme prekročiť, kým Hlas bude súčasťou vládnej koalície. Obzvlášť v čase, keď sa svet dynamicky mení a je pre nás bytostne dôležité byť v zoskupení silných štátov. Dnes preto netreba viesť verejné polemiky o možných predpokladoch vystúpenia z Európskej únie," povedal vo štvrtok počas tlačovej konferencie v Prešove.

Hlas označil za garant súčasnej vlády, že téma vystúpenia z Európskej únie alebo NATO nikdy nebude na stole. "To však neznamená, že v otázke našej zahraničnej politiky sa budeme správať nejako servilne alebo úslužne," dodal. Sľubuje, že jeho strana bude vždy v EÚ hájiť záujmy Slovenska, pretože Slovensko má byť suverénnym partnerom. "Máme robiť politiku na všetky štyri svetové strany, ale máme byť zakotvení v rámci Európskej únie a máme byť zodpovedným partnerom pre všetky členské krajiny," skonštatoval. Slovensko musí byť podľa neho aj konštruktívnym oponentom, ak EÚ prichádza s nezmyslami, ktoré sa dotýkajú našej ekonomiky alebo, ak by Únia navrhovala "nezmyselné pakty" typu povinných migračných kvót.

Podľa PS potrebujeme akcieschopnejšiu Európu

Potrebujeme akcieschopnejšiu demokratickú Európu, ktorá je pripravená čeliť bezpečnostným aj environmentálnym hrozbám súčasnosti. Pre TASR to pri príležitosti 21. výročia vstupu do EÚ skonštatoval podpredseda Európskeho parlamentu a člen predsedníctva Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík. Európska únia sa musí podľa PS stať skutočnou veľmocou. Pripravená musí byť na rozšírenie smerom na Ukrajinu a západný Balkán.

"V inštitucionálnych otázkach by sme mali posilniť rolu Európskeho parlamentu, zlepšiť ochranu ľudských práv, slobody médií a právneho štátu. Bez reformy inštitúcií a rozhodovacích procesov bude rozšírenie ťažké," uviedol pre TASR Hojsík.

EÚ potrebuje podľa PS aj silnejší rozpočet s vlastnými zdrojmi, aby sme mohli lepšie riešiť nielen spoločnú obranu a energetickú nezávislosť, ale aj nerovnosti medzi členskými štátmi a s nimi spojené sociálne problémy. Tieto zdroje majú pochádzať z oblastí, kde nadnárodné korporácie, najmä v digitálnom sektore, "takpovediac utekajú" spravodlivému zdaneniu na úrovni členských štátov.

"Nástup administratívy Donalda Trumpa a jeho spochybňovanie bezpečnostných záruk pre členské krajiny NATO bolo na európskej úrovni budíčkom," zdôraznil europoslanec. Spoločná európska obrana je preto podľa PS horúcou témou aj v europarlamente, kde vznikol samostatný výbor pre obranu. Spoločná obrana na úrovni EÚ by bola podľa Hojsíka ďalšou zárukou našej bezpečnosti a príležitosťou pre efektívnejšie vynakladanie prostriedkov. PS považuje za hrozivé, že pri diskusiách medzi členskými štátmi o téme spoločnej obrany je slovenská vláda "jednoznačným outsiderom". Tým riskujeme, že zostaneme mimo spoločnej obrany. "To by bolo obrovským ohrozením našej bezpečnosti a suverenity," uzavrel Hojsík.

Pre Európskeho komisára pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroša Šefčoviča je vstup Slovenska do EÚ jeden z najväčších historických míľnikov. Pozrite si čo o tomto dni povedal:  

​