Poľsko a Maďarsko sa stiahlo. Celoeurópsky rozpočet je schválený

Poľsko a Maďarsko sa stiahlo. Celoeurópsky rozpočet je schválený

Archívne video
embed kód
ŠTRASBURG / Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie vo štvrtok na bruselskom summite prelomili pat okolo budúceho sedemročného rozpočtu a krízového koronavírusového fondu, ktorého schválenie doteraz blokovalo Maďarsko a Poľsko. Šéfovia štátov a vlád sa zhodli na kompromisných pravidlách, za ktorých bude čerpanie únijných peňazí podmienené dodržiavaním nezávislosti justície.

Informoval o tom predseda Európskej rady Charles Michel. Všetkým 27 členským štátom tak bude od budúceho roka k dispozícii rozpočet a s ním spojený fond v celkovej hodnote vyše 1,8 bilióna eur (takmer 50 biliónov korún). "Teraz môžeme začať (rozpočet) uvádzať do praxe a postaviť naše hospodárstva späť na nohy," oznámil na twitteri zhodu Michel.

Lídri súhlasili s návrhom nemeckého predsedníctva, ktorý presvedčil Budapešť a Varšavu k stiahnutiu veta. Upresňujúce text stanovuje niekoľko dodatočných podmienok, za ktorých bude možné niektorú krajinu odstrihnúť od únijných financií, pokiaľ nebude dodržiavať princípy právneho štátu.

Obe stredoeurópske krajiny,  už niekoľko rokov vedú únijné orgány konanie kvôli obavám z obmedzovania nezávislosti súdnictva či médií. Pôvodne sporné štáty nechceli na podmienku pristúpiť vôbec, no  niekoľko týždňové vyjednávanie skončilo dobrým výsledkom.

Krajina patriaca medzi najhlasnejších zástancov nového mechanizmu - napríklad Holandsko či Belgicko - síce dali najavo obavy, aby dodatočné podmienky príliš neobmedzovali jeho fungovanie, nakoniec s nimi však súhlasili.

Igor Matovič po prílete na Slovensko

Premiér po návrate z kľúčového eurosummitu je spokojný s výsledkom dohody členských krajín, ktorá padla prerlomením veta. "Boli sme všetci šťastní z toho, že sa odblokovali všetky prostriedky v tejto dobe," povedal Matovič. Poľsko a Maďarsko označil "trucujícimi a štrajkujúcimi krajinami."

Najväčší priestor dostala téma opatrení na riešenie klimatickej krízy. Organizácia Greenpeace na Slovensku požadovala 65 % zníženie emisií. Igor Matovič tvrdí, že aj jeho snahou bolo zvýšenie tohto cieľa. "„Samozrejme, že som išiel na samit tlmočiť aj predstavu 120-tisíc ľudí na Slovensku, ktorí podpísali petíciu, aby sme ten cieľ mali vyšší a presvedčili ostatné európske krajiny až na 65-percentné zníženie emisií, ale priznajme si, tá maximálna možná dohoda bola 55 percent," dodal premiér. Tento cieľ nakoniec označil za nedosiahnuteľný. Zvyšovanie nárokov na ekológiu by malo podľa predsedu vlády stáť ročne 1 miliardu eur. 

Lídri taktiež odsúhlasili rozšírenie sankcií voči Turecku. Premiér Igor Matovič označil Turecko za "agresora" s ktorým má Európska Únia "schizofrenický vzťah."

Top témou bola ekológia

Lídri Európskej únie sa v piatok dohodli na obmedzení emisií skleníkových plynov v bloku do konca desaťročia najmenej o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Po celonočných rokovaniach na samite v Bruseli členské štáty únie odobrili návrh Európskej komisie o sprísnení priebežného cieľa na ceste ku klimatickej neutralite, ktorú chce blok dosiahnuť do polovice storočia. To sprvu odmietala skupina krajín závislých od uhlia.

Doterajším cieľom bolo do roku 2030 znížiť emisie o 40 %.

Päť rokov po prijatí parížskej klimatickej dohody sa snaží zaujať pozíciu lídra v boji proti globálnemu otepľovaniu. Cesta k prijatiu nového cieľa bola náročnejšia a na poslednom stretnutí v októbri sa lídri nedohodli, najmä pre obavy východných štátov z financovania a zvládania prechodu k ekologickejším prostriedkom.

K posunu prispel dlho očakávaný 1,82-miliardový rozpočet a balík pomoci na odstránenie následkov pandémie, na ktorom sa lídri dohodli vo štvrtok. Značná časť financií by mala smerovať do programov a investícii zameraných na pomoc členským štátom, regiónom a sektorom, ktorých sa obzvlášť dotkol "zelený prechod" a potrebujú hlbokú ekonomickú a sociálnu transformáciu. Európski lídri sa dohodli, že 30 % z prostriedkov by sa malo použiť na podporu prechodu.

Rezort zahraničných vecí hovorí o víťazstve 

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR víta dohodu lídrov Európskej únie o európskom rozpočte a o Fonde obnovy. Obidva nástroje predstavujú dôležitý impulz pre obnovu európskej ekonomiky postihnutej dôsledkami globálnej pandémie. Dohoda je víťazstvom všetkých členských štátov a predovšetkým občanov Slovenska a celej . Informoval o tom tlačový odbor rezortu diplomacie. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok na sociálnej sieti spresnil, že vo štvrtok 10. decembra večer dospeli európski lídri k dohode, ktorá dáva istotu okolo rozpočtu Únie na ďalších sedem rokov a poskytuje 750 miliárd z Fondu obnovy na boj s pandémiou koronavírusu.

Podľa Korčoka je dohoda dobrou správou pre . "Ako sme tvrdili od začiatku, o princípe právneho štátu sa v nedá vyjednávať, a to ani prostredníctvom veta. Dosiahnutý kompromis totiž nič nemení na podmienení čerpania prostriedkov dodržiavaním právneho štátu," dodal Korčok. Rovnako ocenil postoj premiéra Igora Matoviča, ktorý sa postavil za právny štát v , "pretože je to jeho kľúčová agenda aj doma." "Jeho postoj jednoznačne ocenili mnohí lídri v . Igor Matovič posilnil postavenie SR v a aj vo Vyšehradskej štvorke. Ďakujem mu za to," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Korčok vysvetlil, že na podmienke uplatňovania princípov právneho štátu pri čerpaní európskych zdrojov sa nemení nič. "Zostáva platiť v nezmenenej podobe, lebo na príslušnej legislatíve sa nemení ani čiarka. Zmena na stáva v tom, že pred zastavením vyplácania eurofondov môže návrh na zastavenie vyplácania eurofondov posúdiť Európsky súdny dvor. Toto je úplne v poriadku," podotkol.

MZVEZ SR zároveň odmieta zavádzajúce tvrdenia slovenských politikov, že ide o víťazstvo Maďarska a Poľska nad zvyškom Únie, pretože naši dvaja susedia z V4 nezískali nič naviac oproti tomu, čo platí pre Slovensko a všetky členské štáty. "Slovensko nezradilo V4, len prezentovalo v tejto otázke svoj postoj na základe programového vyhlásenia vlády a konalo presne tak, ako k V4 dlhodobo pristupujú jej ostatní členovia. V tomto duchu budeme v rámci V4 spolupracovať aj v budúcnosti," zdôraznil rezort diplomacie.

Greenpeace žiadalo vyšší cieľ

Mierne zvýšenie klimatického cieľa do roku 2030, ktoré je výsledkom rokovania Európskej rady, ukazuje na neochotu vlád počúvať vedu a zaoberať sa skutočnými príčinami klimatickej krízy. Cieľ 55 percent nezodpovedá vedeckým odporúčaniam, podľa ktorých musí Európska únia  znížiť svoje emisie o minimálne 65 percent, aby naplnila záväzky z Parížskej dohody. Organizácia Greenpeace Slovensko tak reagovala na odsúhlasenie podpory 55 percentného cieľa zníženia emisií na samite ER. Informovala o tom hovorkyňa Greenpeace Slovensko Patrícia Brandysová.

"Navyše, ide o net-cieľ, ktorý počíta aj s prírodnými záchytmi CO2. Vo výsledku teda ide len o 50,5 percentný cieľ reálneho zníženia emisií v najviac znečisťujúcich sektoroch ako energetika, doprava alebo živočíšna výroba a na dosiahnutie 55 percent sa bude spoliehať na zachytávanie CO2 lesmi, ktoré už teraz trpia kvôli klimatickej zmene," povedala programová riaditeľka Greenpeace Slovensko Katarína Juríková. Podľa nej sa opäť ukázalo, že politické kompromisy majú prednosť pred klimatickou vedou a politici sa stále neodvážili vzoprieť najväčším znečisťovateľom.

Juríková dodala, že slovenská vláda svojou neochotou podporiť ambicióznejšie klimatické ciele nesplnila svoje predvolebné sľuby a odignorovala viac ako 120-tisíc ľudí podpísaných pod petíciou Klíma ťa potrebuje. "Namiesto 65 percent, ktoré pred voľbami podporili tri zo štyroch vládnych strán, vláda podporila len 55 percent, ktoré v realite znamenajú len 50,5 percentné zníženie emisií. Slovensko sa mohlo stať klimatickým lídrom v regióne, no svoju pozíciu týmto rozhodnutím nepotvrdilo," podotkla.

Slovensko spolu s ďalšími krajinami Strednej Európy a Francúzskom podľa Juríkovej neskoro v noci presadili do cieľa znižovania emisií takzvanú technologickú neutralitu, ktorá umožňuje fosílnemu plynu čerpať peniaze určené na zelené investície. "Greenpeace dlhodobo varuje, že podpora plynu znamená katastrofu pre klímu a povedie k miliardám uviaznutých nákladov," uzavrela.

Rozšírené sankcie voči Turecku

Lídri Európskej únie v piatok skoro ráno odobrili rozšírenie sankcií voči Turecku pre jeho prieskum ložísk nerastného bohatstva v Stredozemnom mori, vo vodách, ktoré si nárokujú členské štáty Grécko a Cyprus. Informuje o tom agentúra AP.

"Bohužiaľ, sa Turecko angažovalo v jednostranných akciách a provokáciách a vystupňovalo svoju rétoriku proti , jej členským štátom a európskym vodcom," uvádza sa v stanovisku lídrov zo samitu v Bruseli.

Na októbrovom samite európski lídri ponúkli Ankare "pozitívnu politickú agendu" medzi úniou a Tureckom, vrátane obchodných a colných výhod či ďalších financií na pomoc so sýrskymi utečencami, ak zastaví svoje "nelegálne aktivity" vo východnom Stredomorí. Predstavitelia únie povedali, že ponuka zostáva, ak je Turecko pripravené vstúpiť do "skutočného partnerstva" a začať naozajstný dialóg s a ak Ankara preukáže vôľu riešiť spory prostredníctvom dialógu a v súlade s medzinárodným právom.

Vzhľadom na doterajšiu nedostatočnú odpoveď vyzvali ministrov európskej dvadsaťsedmičky, aby "prijali ďalšie zoznamy" sankcií "týkajúcich sa reštriktívnych opatrení vzhľadom na nepovolené vrty Turecka vo východnom Stredomorí". Šéfa zahraničnej politiky Josepa Borrella lídri poverili, aby vypracoval správu o stave politických, hospodárskych a obchodných vzťahov únie a Turecka, navrhol ako pokračovať, vrátane sankcií, a odovzdať im to do nadchádzajúceho marcového samitu.

Turecké ministerstvo zahraničia rozhodnutie o sankciách zamietlo s tým, že má "zaujatý a nezákonný postoj". Situácia podľa neho škodí záujmom Turecka aj , "mieru, bezpečnosti a stabilite v regióne" a únia by mala zaujať rolu "čestného mediátora, musí konať zásadovo, strategicky a rozumne".

Členské štáty sú v otázke zaobchádzania s Tureckom rozdelené. Francúzsko a Cyprus presadzujú prísnejšie obmedzenia ako ekonomické sankcie, ďalšie štáty sa však obávajú ďalšieho oslabovania už aj tak zničeného hospodárstva krajiny a destabilizácie regiónu.

Tiež nie je jasné, či by konanie Turecka ďalšie sankcie spomalili. Opatrenia prijaté v minulosti dohnali Ankaru k tomu, aby bola hlasnejšia o svojich požiadavkách, a prezident Recep Tayyip Erdogan dal tiež najavo, že je ochotný povzbudiť migrantov a utečencov, aby prešli hranice do Grécka, ktoré sa ešte nespamätalo z prílevu migrantov v roku 2015, a teda . Turecko má tiež vojenskú rolu v Líbyi, cez ktorú tiež do Európy smerujú migranti.

Zdroj: noviny.sk/TVJOJ/ČTK

Najnovšie na JOJ.SK

Odporúčame

Mohlo by vás zaujímať

TV Program

05:55 Noviny TV JOJ
06:35 Krimi
07:10 Noviny TV JOJ
05:25 Kixšou
05:35 Nové bývanie
06:35 Kutyil s.r.o. II.
05:05 Top Star
05:15 Súdna sieň
06:05 Extrémne prípady
05:00 Zabi nudu! II.
05:10 Tashiho svet
05:25 Pat a Mat
06:00 Já, knedlíček
07:55 Dovolená s cizincem
09:30 Příběh mořské panny