Vláda dnes prejedá dôchodky budúcej generácie, povedal v Analýzach 24 Rastislav Krátky

Samotnému hlasovaniu o rozpočte v Národnej rade predchádzali intenzívne rokovania a otázky, či sa podarí získať potrebný počet hlasov. Predseda finančného výboru, Ján Blcháč, zastávajúci koaličnú pozíciu, tvrdil, že žiadna neistota neexistovala. Naopak, opozičný poslanec Rastislav Krátky z KDH vyjadril presvedčenie o značnej neistote, pričom poukázal na vyhlásenie ministra financií, ktorý údajne priznal, že rozpočet bol predložený v zhone pred zákonným termínom 15. októbra práve pre obavy z nedostatočnej podpory.

Prečítajte si tiež

"Zákon roka" vo finále: Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2027

Nedostatočný sociálny dialóg a hlas expertov

Významným kritickým bodom bol spôsob komunikácie s hospodárskymi a sociálnymi partnermi. Tí opakovane vyjadrili nespokojnosť s tým, že na preštudovanie návrhu rozpočtu mali len veľmi krátky čas. Rastislav Krátky potvrdil, že problém nedostatočnej komunikácie s partnermi sa objavil aj za predchádzajúcich vlád, no v súčasnosti je situácia vyhrotenejšia pre sériu konsolidačných opatrení.

Vízie ekonomického rastu a štátneho dlhu

Jadrom kritiky opozície je, že rozpočet je málo ambiciózny, nešetrí a neobsahuje dostatok prorastových opatrení. Blcháč oponoval tým, že rozpočet zásadne nemení príjmy (žiadne nové dane či poplatky navyše oproti roku 2026), pričom zachováva a dokonca pridáva nové sociálne opatrenia. Spomenul vlaky a obedy zadarmo, trináste dôchodky, odpustenie daní matkám so štyrmi a viac deťmi, energetickú pomoc a vyšší rozpočet pre ministerstvo školstva na asistentov a špeciálnych pedagógov. Podľa neho tieto opatrenia pomáhajú stabilizovať ekonomiku prostredníctvom spotreby domácností.

Rastislav Krátky však poukázal na to, že mnohé domácnosti už druhý rok žijú na dlh a spoliehať sa na ich spotrebu je neudržateľné. "Vláda dnes prejedá dávky budúcej generácie ľudí," povedal a doplnil, že v tomto roku si Slovensko vezme ďalších osem miliárd eur dlhu. Kritizoval, že aj napriek trom kolám konsolidácie za sedem miliárd eur, vláda končí volebné obdobie na podobnom deficite, ako ho preberala. Blcháč naopak za nárast dlhu vinil predchádzajúcu vládu, najmä rok 2021.

Rozostavané Slovensko a efektívnosť investícií

Ján Blcháč argumentoval, že Slovensko je "rozostavané", pričom poukázal na budovanie diaľnic, železničných tratí a nemocníc. Konkrétne spomenul vyčlenené prostriedky na nemocnice v Martine a Banskej Bystrici, ako aj na Prešov. Krátky súhlasil s potrebou investícií do verejnej infraštruktúry, ale kritizoval ich efektivitu a transparentnosť. Opozícia sa pýta, kde sú peniaze na dokončenie týchto projektov v budúcich rozpočtoch.

Spor o transakčnú daň a prorastové opatrenia

Ďalším sporným bodom bola transakčná daň. Premiér pôvodne prisľúbil jej zrušenie, no nakoniec sa toto opatrenie posunulo až na rok 2028. Pre podnikateľov a zamestnávateľov to bol zásah, ktorý viedol k odmietnutiu rozpočtu niektorými poslancami. Blcháč obhajoval toto rozhodnutie tým, že výpadok približne 400 miliónov eur by ohrozil pokračovanie výstavby nemocníc alebo si vyžiadal iné škrty či náhradné príjmy. Priznal, že ide o "nesystémové riešenie", ale prináša efekt do štátneho rozpočtu.

Opozícia naďalej kritizovala absenciu prorastových opatrení. Krátky zdôraznil, že rast je kľúčový pre zvýšenie životnej úrovne, mzdy a investície. Podľa neho by ľudia mohli mať o 200 až 400 eur viac v peňaženkách, ak by sa ekonomika rozvíjala rýchlejšie. Blcháč za prorastové opatrenia označil napríklad štátne investície.

Prečítajte si tiež

Koalícia sa dohodla na rozpočte: Transakčná daň sa má zrušiť od januára 2028

Budúce riziká a rozpočtové provizórium

Vládna koalícia si úpravou rozpočtového provizória prispôsobila možnosti fungovania štátu v prípade, že by rozpočet neprešiel alebo by ho zrušil Ústavný súd. 

Krátky sa na zmeny v provizóriu pozerá veľmi kriticky, keďže podľa neho vypadla klauzula, ktorá chránila rozpočet a zabezpečovala fungovanie štátu počas celého roka. Predpokladá zhoršenie ratingov, zvýšenie úrokových sadzieb a väčšiu neochotu investorov požičiavať Slovensku. Obáva sa, že štát v budúcnosti nebude schopný prefinancovať svoje potreby a hrozí platobná neschopnosť.

Ján Blcháč oponoval tvrdeniu, že rozpočet je protiústavný, pričom zdôraznil, že na takýto záver treba počkať na rozhodnutie Ústavného súdu.