Zatiahnuté
Bratislava
Dezider
11.2.2026
Hojsík v Európe od A po Z: Fico trucuje ako 5-ročný chlapec, toto nie je hodné Slovenska
Zdielať na

Hojsík v Európe od A po Z: Fico trucuje ako 5-ročný chlapec, toto nie je hodné Slovenska

ŠTRASBURG / Dvojrýchlostná Európa nie je úplne nový pojem, no v posledných týždňoch sa do debaty vracia so zvýšenou intenzitou. Dôvod? Časť členských štátov, najmä v otázkach bezpečnosti, pomoci Ukrajine či ďalšej integrácie, tlačí na rýchlejšie rozhodovanie aj za cenu užšieho „jadra“, kým iní upozorňujú na suverenitu, ekonomické dopady a potrebu brzdiť „zelené“ politiky. V relácii Európa od A po Z diskutovali europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová a Martin Hojsík za Progresívne Slovensko a Katarína Roth Neveďalová a Erik Kaliňák za Smer-SD.

Ostrihoňová: dvojrýchlostná Európa už v praxi existuje

Veronika Cifrová Ostrihoňová zdôraznila, že dvojrýchlostná EÚ nie je úplne nový fenomén. „Tak ono treba povedať, že to nie je úplne nová téma, pretože už teraz máme dvojrýchlostnú Európu v niektorých kategóriách. Mali sme rôzne krajiny, kedy sa pripájali do Schengenu. Niektoré majú registrované partnerstvá, iné nemajú, niektoré majú euro, iné nemajú. Čiže akási forma toho už existuje aj teraz.“

Zároveň pripomenula, že v minulosti premiér Robert Fico hovoril o ambícii byť v európskom jadre. „Bola to veľká téma v roku 2017, kde teda náš pán premiér Fico rozprával, ako musíme patriť k jadru Európy, tak sme to dopracovali. Za tých necelých desať rokov z jadra na úplný okraj, alebo ako nás volajú niektoré noviny "brzdu" Európskej únie.“

Podľa nej sa téma vracia aj preto, že niektoré krajiny blokujú rozhodnutia a potom kritizujú Úniu, že je pomalá. „Práve preto, lebo krajiny ako Slovensko a Maďarsko často blokujú rozhodnutia Európskej únie, ktoré potom zase nás robia pomalšími. A potom tí istí politici, ktorí ich blokujú, tak rozprávajú o tom, aká je Európa pomalá a reakcie neschopná a byrokratická.“

Neveďalová: Slovensko je „určite v jadre EÚ“

Katarína Roth Neveďalová odmietla, že by Slovensko smerovalo na okraj Únie. „No určite sme v jadre EÚ.“ Reagovala aj na to, čo považuje za posúvanie debaty iným smerom: „Mňa mrzí, že pani Ostrihoňová si myslí, že je brzda Európy, ale ok, ja si myslím, že Slovenská republika je stále v jadre EÚ, pretože berieme to, že ako kde sme integrovali. My sme integrovaní úplne najviac vo všetkých oblastiach, ktoré Európska únia poskytuje.“

Za kľúčové „jadrové“ politiky považuje euro a Schengen: „Pre mňa je to napríklad euro a Schengen. To sú úplne jasne politiky, ktoré my sme dosiahli. Dosiahli sme tieto ciele. Sme úplne najviac integrovaní, ako sa momentálne dá.“ Podľa Neveďalovej odlišný názor v niektorých témach neznamená odklon od EÚ. „To predsa neznamená, že už nie sme súčasťou Európskej únie, alebo že sme niekde inde. Ja si myslím, že úplne je to všetko v poriadku.“

Kaliňák: dvojrýchlostná EÚ prichádza cez Ukrajinu, Slovensko je za mier

Erik Kaliňák vidí „dvojrýchlostnú“ logiku najmä v téme obrany Ukrajiny. „Čo sa týka tej rýchlostnej EÚ. Tentokrát to prichádza primárne v téme obrany Ukrajiny. Takže mi to príde, že po tej koalícii ochotných tu máme ďalší pokus. Teraz ešte s menej štátmi, aby sa k niečomu dopracovali.“ Zdôraznil, že Slovensko a Maďarsko majú na konflikt iný pohľad: „A je pravda, že tam má Slovensko aj Maďarsko iný názor na tento konflikt na Ukrajine. My sme za mierové riešenia.“

A zároveň spochybnil efekt predchádzajúcich formátov. „Uvidíme, keď to bolo asi 11 krajín v koalícii ochotných. Napriek tomu, že mali rovnaký názor, nič nedokázali vyprodukovať. Uvidíme, keď to teraz skresali na tých 6 štátov, či konečne s niečím dokážu prísť alebo nie.“

Hojsík: problém nie je len Ukrajina, ale aj blokovanie reforiem

Martin Hojsík tvrdí, že tlak na rýchlejšie jadro je reakciou na blokovanie pokroku a netýka sa iba Ukrajiny. „Fakt je ten, že to, čo vidíme, je presne odpoveď na to, keď niektoré krajiny, medzi ktoré žiaľ patrí aj Slovensko a Maďarsko, takpovediac sa snažia blokovať progres. A nejde len o Ukrajinu a tie témy, ktoré sú na stole, sú omnoho rozsiahlejšie.“

Ako príklad uviedol digitálne euro a závislosť Európy od amerických platobných schém. „O čom to vlastne je? Je to o tom, že teraz keď platíte kartou, tak to ide cez americké spoločnosti ako Visa či MasterCard, to sú americké spoločnosti. To znamená, že keď sa prezident Trump ráno zobudí a povie si, že zablokuje platby, tak máme problém. A my potrebujeme mať európsku odpoveď. Potreba mať samostatný európsky systém, ktorý nám umožní bezhotovostné zúčtovanie platieb tak, ako to poznáme teraz.“

Hojsík zároveň hovoril o tlaku na jednotnejší trh a menej bariér: „To, v čom máme problém sú práve národné regulácie, ktoré znamenajú, že máme až 40 percentné defacto clá medzi jednotlivými členskými krajinami na tovary a 110 percent na služby.“

Hojsík otvorene skritizoval štýl premiéra Roberta Fica pri európskych rokovaniach. „Ale to, čo predvádza Robert Fico, je búchanie po stole a vyhrážanie svetom. A to nie je iný názor. To je správanie sa. Proste truc päťročného chlapca, ktorý sa tvári, že bude podľa môjho a celá trieda sa zariadi podľa mňa alebo nebude vôbec nič. A to nie je iný názor, to je správanie sa. A pardon, to je niečo, čo nie je hodné Slovenska.“

Katarína Neveďalová reagovala, že PS kritizuje premiéra bez ohľadu na to, či sa ozve alebo nie. „Vy na jednej strane poviete, že Fico sa neozve a keď sa ozve, tak poviete, že búcha po stole ako malý chlapec. Tak sa rozhodnite, že čo teda chcete," povedala. 

Green Deal a konkurencieschopnosť: „pozastaviť“ vs. „dekarbonizácia“

Smer-SD spájal slabšiu konkurencieschopnosť so „zelenými“ politikami a drahými energiami. Neveďalová tvrdila: „My nemôžeme ísť totálne reštriktívne so zelenou politikou a proste riešiť ďalšie nastavenia.“ A dodala: „My máme na stole návrh Roberta Fica, slovenskej vlády, že poďme pozastaviť aspoň niektoré zelené politiky, niektoré rozhodnutia, aby sme presne tú ekonomiku Európskej únie naštartovali.“

Erik Kaliňák argumentoval odchodom priemyslu a prepúšťaním: „Každá firma chce zarábať. Na to, aby mohla zarábať, potrebuje lacné a dostupné energie. Tie aktuálne Európska únia a hlavne východný blok proste nemá. A tým pádom tie firmy z celej Európskej únie odchádzajú a zatvárajú sa fabriky a dochádza k šialeným prepúšťaním naprieč celou Európou, nielen Slovenskom, hlavne v Nemecku.“

Hojsík oponoval, že práve závislosť od fosílnych palív zvyšuje ceny a oslabuje konkurencieschopnosť: „Závislosť od fosílnych palív, závislosť od dovážaného plynu, za ktorý platíme stovky miliárd ročne ako Európa, je niečo, čo nás stoji konkurencieschopnosť, čo spôsobilo vysoké ceny energií a čo je základom toho, aké máme problémy.“

Celú reláciu si pozrite na joj24.noviny.sk.

Najčítanejšie správy