Fico ostro útočí na PS: Je „tisíckrát nebezpečnejšie“ ako Republika

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Premiér Robert Fico (Smer-SD) ostro zaútočil na Progresívne Slovensko v súvislosti s debatou o Benešových dekrétoch a prirovnal ho k bezpečnostnej hrozbe. Spor sa však už neodohráva len na domácej politickej scéne – po prijatí novely Trestného zákona, ktorá zavádza trest za ich spochybňovanie, sa presunul aj na európsku úroveň.

Kritika Benešových dekrétov

„Toto je téma pre tých hlupákov, ktorí s tým prišli, pre Progresívne Slovensko. Čo mali zrazu za veľkú chuť hovoriť o Benešových dekrétoch? Takto lacno si ideme získavať politické body? Takto ideme jatriť rany?“ vyhlásil premiér na tlačovej konferencii. Fico zároveň zdôraznil, že Benešove dekréty sú podľa neho nezrušiteľnou a integrálnou súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a predstavujú povojnové usporiadanie po druhej svetovej vojne.

PS: Fico klame a zneužíva históriu

Progresívne Slovensko Ficove tvrdenia o rušení Benešových dekrétov vyvrátilo ešte v novembri 2025. Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že strana nikdy nenavrhovala rušenie Benešových dekrétov ani spochybňovanie výsledkov druhej svetovej vojny.

Podľa PS premiér vedome zavádza a využíva historickú tému ako politickú zbraň. Strana zároveň zdôraznila, že presadzuje princíp, podľa ktorého síce Benešove dekréty zostávajú súčasťou právneho poriadku, no nemajú byť základom pre vznik nových právnych zásahov, napríklad nových vyvlastnení.

„Premiér na brífingu tvrdil, že PS chce zrušiť Benešove dekréty. Je to čistá lož a demagógia. Nikdy sme nenavrhovali, ani nenavrhujeme a ani nebudeme navrhovať rušiť spomínané dekréty alebo akýmkoľvek spôsobom spochybňovať naše dejiny,“ uistil Šimečka.

Zdôraznil, že hoci sú Benešove dekréty súčasťou slovenského práva, na ich základe sa nesmú prijímať rozhodnutia zakladajúce nové právne skutočnosti. „Buď to predseda vlády vie a teda vedome hnusne klame, alebo to nevie, alebo tomu nerozumie a potom mu odporúčam si naše uznesenie prečítať,“ vysvetlil Šimečka.

„PS je tisíckrát nebezpečnejšie ako Republika“

Najostrejšia časť vystúpenia premiéra smerovala k porovnaniu opozičných strán. Fico odmietol kritiku, že vládna koalícia normalizuje extrémizmus, a obrátil pozornosť na Progresívne Slovensko.

„Môžete sa na mňa hnevať, koľko chcete, pýtam sa, v čom je horšia a nebezpečnejšia Republika ako Progresívne Slovensko? V čom? Veď Progresívne Slovensko je tisíckrát nebezpečnejšie (…) ako Republika,“ vyhlásil.

Zároveň dodal, že sa nechce zapájať do maďarskej vnútornej politiky, no vzniknutú situáciu pripísal „deckám z opozície“, ktoré podľa neho spôsobili zbytočný konflikt.

Spor sa presunul na európsku úroveň

Téma Benešových dekrétov sa však už neodohráva len na slovenskej politickej scéne. Hlavná poradkyňa maďarského premiéra Viktora Orbána pre otázky zahraničných Maďarov Katalin Sziliová sa obrátila na predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyen so žiadosťou o preskúmanie slovenskej legislatívy.

Maďarská strana žiada Brusel, aby preveril novelu slovenského Trestného zákona z hľadiska súladu s právom EÚ a Chartou základných práv. Kritizuje najmä ustanovenie, ktoré zavádza trest odňatia slobody až na šesť mesiacov za verejné spochybňovanie Benešových dekrétov.

Úrad vlády SR reagoval, že rešpektuje postup maďarskej strany a považuje za legitímne, ak sa otázka súladu vnútroštátnej legislatívy s právom EÚ rieši prostredníctvom Európskej komisie.

Novelu podpísal prezident

Novela Trestného zákona nadobudla účinnosť koncom decembra po tom, ako ju 23. decembra podpísal prezident Peter Pellegrini. Hlava štátu pritom zdôraznila, že plnú politickú zodpovednosť za jej obsah nesie vláda a parlamentná väčšina.

„Rozhodol som sa, že tento návrh nevrátim ako celok do Národnej rady späť na prerokovanie, ale ho podpíšem v takom znení, ako bol schválený,“ uviedol vtedy Pellegrini. Za diskutovanú označil práve časť týkajúcu sa popierania povojnového usporiadania. Podľa prezidenta ide o vážnu a citlivú tému, ktorú „veľmi neobratne otvorila opozičná politická strana“ a ktorá vyvolala napätie medzi Slovákmi a Maďarmi žijúcimi na Slovensku. Zároveň zdôraznil, že novela nesmie zasahovať do práva jednotlivcov domáhať sa ochrany majetku na súde.

Čo sú Benešove dekréty?

Benešove dekréty sú súbor mimoriadnych právnych predpisov, ktoré vydával prezident Československej republiky Edvard Beneš počas druhej svetovej vojny a v prvých povojnových mesiacoch. V tom čase neexistoval riadne zvolený československý parlament ani vláda, preto prezident vykonával legislatívnu právomoc prostredníctvom dekrétov.

Celkovo ich podpísal 143 a týkali sa obnovy Československa po nacistickej okupácii, návratu hraníc do podoby pred Mníchovskou dohodou, potrestania nacistických zločincov a kolaborantov, ako aj majetkových a občianskoprávnych otázok. Jedným z najkontroverznejších je dekrét z 25. októbra 1945, ktorý nariaďoval konfiškáciu tzv. nepriateľského majetku.

Na jeho základe bol bez náhrady skonfiškovaný majetok Nemcov, Maďarov a osôb označených za kolaborantov s nacistickým režimom. Súčasne prišli mnohí Nemci a Maďari o československé občianstvo a nasledovalo ich vysídľovanie z územia Československa. Zo Slovenska bolo po vojne odsunutých viac ako 30-tisíc Maďarov.

Téme Benešových dekrétov sa venujeme v tomto článku.