Yar o imidži Slovenska v Bruseli: Najprv bráni hlasovaniam, potom natrčí rúčku a pýta peniaze

ŠTRASBURG / Európska únia čelí čoraz intenzívnejšej debate o vlastnej obranyschopnosti. Jednou z tém, ktorá sa v Európskom parlamente riešila, je tzv. vojenský Schengen – iniciatíva zameraná na urýchlenie presunu armád a vojenskej techniky naprieč členskými štátmi. Diskutovali o nej v relácii Európa od A po Z europoslanci za stranu SMER-SD Erik Kaliňák a Judita Laššáková a za stranu PS Lucia Yar a Michal Wiezik.

Čo je vojenský Schengen 

Vojenský Schengen má odstrániť administratívne, právne a technické bariéry, ktoré dnes spomaľujú presun vojsk v rámci EÚ. Ide napríklad o zdĺhavé povoľovacie procesy, nejednotné pravidlá pri cezhraničnom pohybe techniky či infraštruktúru, ktorá nie je pripravená na presun ťažkých vojenských vozidiel. Európsky parlament dlhodobo upozorňuje, že v prípade krízy by presun jednotiek nemal trvať dni alebo týždne, ale hodiny.

Kaliňák: NATO túto úlohu plní, EÚ sa nemá militarizovať

Europoslanec Erik Kaliňák (Smer-SD) sa v diskusii postavil proti iniciatíve. Tvrdí, že Európska únia by sa nemala transformovať na obrannú alianciu a že vojenský Schengen je zbytočný. „Máme tu NATO, ktoré je na to určené, v rámci ktorého presuny vojsk fungujú systematicky a bez problémov.“ Podľa Kaliňáka ide o duplicitný projekt, za ktorým vidí predovšetkým ekonomické záujmy. „Za touto snahou vidím čisto ekonomické a biznisové záujmy. Snažíme sa z Európskej únie urobiť niečo, čím nikdy nemala byť.“

Zároveň kritizoval spôsob financovania obranných projektov, ktoré podľa neho obchádzajú rozpočet EÚ. „Na obranu nemôžu byť v rozpočte Európskej únie vyčlenené konkrétne financie, preto sa to rieši pôžičkami a rôznymi projektmi.“

Prečítajte si tiež

Laššáková v Európa od A po Z: Bez ruského plynu urobíme zo Slovenska hladovú dolinu

​

Slovensko sa o peniaze uchádzať bude

Po kritike vojenského Schengenu prišla v diskusii otázka, čo by nasledovalo v prípade, že by Európsky parlament uznesenie napriek nesúhlasu časti europoslancov schválil. Moderátor sa Erika Kaliňáka opýtal, či by sa Slovensko v takom prípade uchádzalo o európske financie určené na opravu infraštruktúry a zlepšenie vojenskej mobility. Kaliňák odpovedal, že áno. „Ak to bude schválené, tak si myslím, že vláda prejaví záujem.“

Dodal, že Slovensko už rozbehlo viaceré projekty na rekonštrukciu mostov a železníc a že pri využívaní európskych zdrojov nevidí problém. „Všetky financie, ktoré je možné využiť, tak pri Robertovi Kaliňákovi nemôže byť žiadna pochybnosť, že ich využíva a v maximálnej možnej miere.“ Zároveň však zopakoval, že problém vidí v samotnom smerovaní Európskej únie. „Európsku úniu sa snažíme pretransformovať na obrannú alianciu a to nám spôsobuje zásadný problém.“

Yar: Najprv hlasujete proti, potom si prídete po peniaze

Na Kaliňákove slová reagovala europoslankyňa Lucia Yar (Progresívne Slovensko), ktorá jeho postoj ostro kritizovala. Podľa nej ide o dlhodobý vzorec správania aktuálnej slovenskej vlády. „Vy ste proti vojenskému Schengenu, ste proti tomu, aby Európska únia investovala do infraštruktúry, ktorá by pomohla našej obranyschopnosti. Ale keď sa to schváli, tak veľmi radi prídete, nastavíte rúčku a pýtate peniaze.“

Yar dodala, že takýto prístup podľa nej oslabuje postavenie Slovenska v Európskej únii. „Takto vyzerá imidž Slovenska – najprv brániť hlasovaniam alebo sa zdržať a potom si prísť po financie.“

PS: Ide o rýchlosť reakcie a pripravenosť infraštruktúry

Podľa Michala Wiezika vojenský Schengen nenahrádza NATO, ale rieši praktické problémy, ktoré dnes EÚ má. „Keď potrebujete vypisovať papiere pri prechode vojenskej techniky cez hranice, znižuje to akcieschopnosť.“ Zdôraznil, že jedným z kľúčových problémov je infraštruktúra. „Hovoríme o únosnosti mostov, ciest a železníc. To je reálny problém v mnohých členských krajinách, vrátane Slovenska.“

Podľa Wiezika môže práve modernizácia infraštruktúry priniesť výhody aj mimo obrany – v civilnej doprave či logistike.

Prečítajte si tiež

Zaplatíme na energiách viac kvôli Bruselu? Karvašová to odmieta, vláda podľa nej nekoná, len straší

​

Laššáková: Slovo vojna sa skloňuje príliš ľahko

Europoslankyňa Judita Laššáková (Smer-SD) sa pri hlasovaní o vojenskom Schengene zdržala. Svoje rozhodnutie vysvetlila obavami zo širšieho bezpečnostného kontextu. „Skloňuje sa vojna, akoby to bolo úplne normálne. Bavíme sa o jadrovej veľmoci.“ Podľa nej sa verejná diskusia posúva smerom, ktorý môže viesť k eskalácii napätia. Zároveň upozornila na technologické riziká v oblasti energetiky. „Máme 64 atómových blokov na gombík z Číny.“ Vyjadrila tiež obavy zo zverejňovania citlivých informácií a zdôraznila, že bezpečnostné otázky by sa mali riešiť s maximálnou opatrnosťou.

PS: Nejde len o armádu, ale aj o civilnú ochranu

Lucia Yar (Progresívne Slovensko) upozornila, že vojenský Schengen nemá výlučne vojenský charakter. „Nejde len o presun techniky alebo vojakov, ide aj o humanitárne koridory, ak by sa čokoľvek stalo.“ Podľa nej ide o infraštruktúru s dvojakým využitím, ktorá môže pomôcť aj pri prírodných katastrofách či krízových situáciách.

Európsky parlament uznesenie schválil

Poslanci v ňom vyzývajú na odstránenie byrokratických, finančných a infraštruktúrnych prekážok, ktoré dnes spomaľujú vojenskú mobilitu v EÚ. Uznesenie apeluje na členské štáty a Európsku komisiu, aby výraznejšie investovali do dopravnej infraštruktúry, zavádzali digitálne riešenia a urýchlili povoľovacie procesy pri cezhraničnom pohybe. Európsky parlament zároveň žiada zjednodušenie prístupu k financovaniu projektov s dvojakým využitím, teda civilným aj vojenským.

Súčasťou návrhu sú aj pravidelné spoločné cvičenia a záťažové testy, ktoré majú odhaliť slabé miesta v presunoch jednotiek a techniky. EÚ by sa podľa europoslancov mala inšpirovať NATO a zabezpečiť, aby jednotky rýchlej reakcie dokázali prekročiť vnútorné hranice Únie do troch dní v čase mieru a do 24 hodín v čase krízy. 

Celú reláciu si pozrite na joj24.noviny.sk.