Zaplatíme na energiách viac kvôli Bruselu? Karvašová to odmieta, vláda podľa nej nekoná, len straší
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Dramatický nárast energií kvôli Bruselu? Karvašová to odmieta, vláda podľa nej nekoná, len straší
ŠTRASBURG / Rozšírenie systému obchodovania s emisiami ETS2 na dopravu a vykurovanie budov patrí medzi najkontroverznejšie klimatické opatrenia Európskej únie. Zaviesť by sa mal od roku 2028, no už dnes vyvoláva obavy z rastu cien energií. Aj o tejto téme diskutovali slovenské eurposlankyne Ľubica Karvašová a Miriam Lexmann v relácii Európa od A po Z.
Nemôžeme trestať ľudí za zlyhania štátu
Miriam Lexmann v diskusii zdôraznila, že jej kritika systému ETS2 nesmeruje proti klimatickým cieľom ako takým, ale proti spôsobu, akým sú podľa nej nastavované a presadzované bez dostatočnej ochrany občanov. Upozornila, že Slovensko vstupuje do novej fázy klimatickej politiky bez toho, aby malo vybudované potrebné zázemie. „Pre mňa nie je riešením trestať občanov za zlyhania vlády,“ uviedla.
Podľa Lexmann hrozí, že dôsledky ETS2 pocítia najmä nízkopríjmové domácnosti, ktoré nemajú finančnú možnosť rýchlo investovať do zatepľovania či výmeny vykurovacích systémov. Poukázala na to, že približne milión ľudí na Slovensku je ohrozených chudobou a dodatočné náklady na energie by pre nich mohli byť likvidačné.
Obavy zo schopnosti systému fungovať v praxi
Lexmann upozornila, že aj keby boli k dispozícii európske fondy, ich čerpanie v praxi naráža na kapacitné limity. Podľa nej nie je isté, že stavebný sektor dokáže v krátkom čase zvládnuť rozsiahle investície, ktoré si prechod na nízkoemisné vykurovanie vyžaduje. Zároveň pripomenula, že Slovensko má dlhodobý problém s pomalým a neefektívnym čerpaním eurofondov, čo podľa nej zvyšuje riziko, že pomoc sa k domácnostiam dostane neskoro alebo vôbec.
Výzva na revíziu ETS2 aj ETS1
Lexmann zdôraznila, že KDH podporuje hlbšiu revíziu nielen systému ETS2, ale aj existujúceho ETS1, ktorý sa týka veľkých priemyselných znečisťovateľov. „Potrebujeme chrániť domácnosti pred prudkým nárastom cien,“ uviedla. Podľa nej je potrebné zohľadniť špecifiká jednotlivých členských štátov, ich ekonomickú situáciu aj úroveň energetickej chudoby. Upozornila, že jednotný prístup môže viesť k neprimeraným sociálnym dopadom v krajinách s nižšími príjmami.
Skepsa voči optimistickým scenárom
Lexmann sa postavila skepticky k tvrdeniam, že prechod na zelené technológie automaticky prinesie nižšie ceny energií. Podľa nej ide o dlhodobý proces, ktorého náklady budú v prvých rokoch výrazné. Zdôraznila, že politickí lídri by mali hovoriť s občanmi otvorene a nesľubovať rýchle riešenia, ktoré nemajú oporu v realite. Podľa nej je nevyhnutné nastaviť klimatické politiky tak, aby nezvyšovali sociálne napätie a nedôveru voči európskym inštitúciám.
Potrebná je ochrana ľudí, nie politické heslá
Záverom Lexmann upozornila, že bez jasných kompenzačných mechanizmov môže ETS2 oslabiť dôveru verejnosti v klimatické opatrenia ako také. Podľa nej je úlohou politikov hľadať riešenia, ktoré budú ekologicky zodpovedné, ale zároveň sociálne únosné.
ETS nemá trestať, ale motivovať
Ľubica Karvašová argumentovala, že cieľom systému ETS nie je trestať občanov, ale vytvoriť motiváciu na prechod na čistejšie a dlhodobo lacnejšie zdroje energie. „Máme tri roky na prípravu a k dispozícii je aj sociálno-klimatický fond vo výške 1,5 miliardy eur,“ uviedla. Podľa nej problémom nie je samotný ETS, ale nepripravenosť a nečinnosť slovenskej vlády.
Problémom nie je ETS, ale nečinnosť vlády
Ľubica Karvašová v diskusii opakovane zdôraznila, že systém ETS2 sám o sebe nepovažuje za hrozbu, ak sa naň štát dokáže včas a zodpovedne pripraviť. Podľa nej je kľúčovým problémom Slovenska absencia systematickej prípravy zo strany vlády. „Máme tri roky na prípravu a k dispozícii je aj Sociálno-klimatický fond vo výške 1,5 miliardy eur,“ uviedla. Karvašová upozornila, že práve tieto peniaze majú slúžiť na to, aby domácnosti neznášali celé náklady transformácie samy – napríklad prostredníctvom podpory zatepľovania, výmeny zdrojov tepla či rozvoja nízkoemisnej dopravy. Podľa nej však vláda Roberta Fica zatiaľ nepredstavila jasný plán, ako tieto prostriedky efektívne využiť.
Kritika vlády a ministra Eštoka
Europoslankyňa v tejto súvislosti kritizovala najmä vnútorné spory a nejednoznačné signály, ktoré podľa nej vysiela vláda navonok aj smerom k Európskej únii. Poukázala na vyjadrenia ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý podľa nej namiesto prípravy riešení ETS2 používa tému na politickú mobilizáciu. Karvašová odmietla tvrdenia, že ETS2 automaticky prinesie dramatický nárast cien energií pre domácnosti, a označila ich za zveličovanie problému bez opory v dátach. „Podľa nej ide skôr o stovky eur ročne,“ zaznelo v diskusii.
Zdôraznila, že šírenie katastrofických scenárov bez predstavenia alternatívnych riešení môže viesť k zbytočnému strašeniu verejnosti a odkláňaniu pozornosti od reálnej práce, ktorú by mala vláda robiť už dnes.
Zodpovednosť je doma, nie v Bruseli
Karvašová opakovane poukázala na to, že Európska únia dala členským štátom dostatočný časový priestor na adaptáciu. Podľa nej je preto nefér prenášať zodpovednosť výlučne na Brusel. „Problémom nie je ETS, ale nečinnosť vlády,“ zopakovala. V tejto súvislosti upozornila, že krajiny, ktoré začali s prípravami skôr, dnes dokážu občanom ponúknuť konkrétne riešenia a finančné kompenzácie. Slovensko však podľa nej stráca čas politickými konfliktmi a rétorikou, namiesto toho, aby systematicky pracovalo na ochrane domácností.
Varovanie pred premárneným časom
Karvašová zároveň varovala, že ak Slovensko nevyužije najbližšie tri roky na reformy, dopady ETS2 môžu byť pre domácnosti citeľnejšie, než by museli byť. Zodpovednosť však podľa nej nebude možné zvaľovať na Európsku úniu. Podľa europoslankyne je práve teraz rozhodujúce obdobie, v ktorom má vláda možnosť zmierniť sociálne dopady klimatických opatrení – otázkou však zostáva, či túto príležitosť využije.
Celú reláciu Európa od A po Z si môžete pozrieť tu: