Obhajcovia spochybňujú obžalobu na svojich klientov v kauze Mýtnik

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BANSKÁ BYSTRICA / Vyjadreniami obhajcov k obžalobe pokračuje v utorok na banskobystrickom pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) proces v kauze Mýtnik. Podozreniam z ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti čelí v tejto kauze šesť osôb. Medzi nimi aj podnikateľ Jozef Brhel, jeho syn Jozef Brhel mladší či bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc.

V poradí piaty obhajca Jozefa Brhela - Roman Kerak kritizoval obžalobu, ktorá podľa neho skutkovo a právne nevymedzuje, v čom má spočívať trestnosť konania klienta. Upozornil tiež na zlý zdravotný stav Jozefa Brhela po minuloročnom zadržaní, ktorý mu neumožňoval zúčastniť sa na všetkých procesných úkonoch. Malo tým dôjsť k porušeniu práva na obhajobu.

Ďalší štyria advokáti už v pondelok (10. 10.) spochybnili obžalobu, ktorá je podľa nich nedôvodná, nesedia v nej fakty, čísla, sumy, nevedia, čoho sa ich klient mal dopustiť a ten sa tak nemôže efektívne brániť. Jozef B., ako aj jeho syn popierajú spáchanie skutkov a sú pripravení aktívne sa brániť. Ako tvrdí Robert Kaliňák, obhajca Radka K., ktorého vinia z prijímania úplatku, každý z obhajcov obžalovaných sa počas prípravného konania stretol s flagrantným porušovaním práv na obhajobu a Trestného poriadku. Podľa neho boli v prípravnom konaní ignorované všetky návrhy obhajoby na nové dôkazy, ktoré potvrdzovali nevinu klientov.

"Skutok sa nielenže nestal, ale tak, ako je napísaný v obžalobe, nie je prijímaním úplatku," dodal Kaliňák. Prípad je podľa neho postavený len na tzv. kajúcnikoch. Šesť osôb čelí obžalobe z piatich skutkov. Podľa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v jednom prípade ide o porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, v ďalšom skutku ide o legalizáciu príjmu z trestnej činnosti a v zostávajúcich troch o zločin prijímania úplatku. Okrem vyššie spomínanej trojice čelia obžalobe aj podnikateľ Martin B., Milan Grega a Miroslav S. "Predmetom obžaloby je obstaranie majetku zo strany štátu v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom nakladanie so štátnymi prostriedkami malo byť súčasne neefektívne a nehospodárne. Na toto konanie mala nadväzovať legalizačná schéma, ktorej účelom malo byť nesprehľadnenie finančných tokov prostredníctvom zahraničných entít," tvrdí ÚŠP. Podľa prokurátora ÚŠP Ondreja Repu v jednom zo skutkov bola na základe vyšetrovania ustálená škoda prevyšujúca sumu 45 miliónov eur. Najprísnejšia trestná sadzba je 12 až 20 rokov.