Predstavte si, že vládne Boris Kollár a armáde velí Miňo Mazurek

Správy, ktoré prichádzajú z USA by boli nesmierne zábavné, keby neboli také znepokojujúce. Keby bol Donald Trump postavičkou zo sitcomu, bol by majstrovsky napísanou príšerkou brilantnej politickej satiry. Cvrkli by ste si od rehotu. Lenže on je naozajstný. Má kľúče od jadrového kufríka a je kompletne mešuge. Príčetný človek s pudom sebazáchovy by si cvrkol od strachu.

Mnohí nad ním len vytrvalo mávali rukou: ten nemá na to, aby kandidoval... nevadí, nemá šancu vyhrať... to nič, aj tak len tlčie hubou, nič z tých vecí nikdy neurobí... Prezident Trump, samozrejme, robí všetko, čo sľuboval. Isteže, keby svoju víziu Ameriky spísal a odovzdal v Hollywoode ako scenár dystopického thrilleru, producenti by s ním vyrazili dvere. Časť je bohapustý plagiát Mein Kampfu a  zvyšok prosto neobstojí ani ako postapokalyptické scifi. Nie je uveriteľný. Aj fantastika musí mať nejaký kontakt s realitou.

To všetko nie je dôvodom, aby Trump svoje plány nezačal okamžite a s plným nasadením realizovať. On totiž s realitou nijaký kontakt nemá. Azda ani nemá význam rozoberať jeho notoricky známe kroky a výroky, ktoré by mali pre menej významné štáty fatálne následky. (Tie úplne bezvýznamné by po nich jednoducho zmizli z mapy.) Ak chcete aspoň približne tušiť, čo znamená Trumpova vláda v každodennej praxi, zavrite oči a predstavte si, že vládne Boris Kollár. Jeho hlavným ideológom a stratégom je Tibor Rostas. Ministrom vnútra posledný križiak Milan Krajniak a armáde velí Miňo Mazurek. Aha... cítite, ako vám povoľujú zvierače?

O tom, kam vedie jadrovú superveľmoc jej nový líder, najlepšie vypovedá to, ako mu kladie odpor jeho vlastná krajina. Nie tá zhruba polovica voličov, ktorí nehlasovali zaňho, ale štát ako taký. Inštitúcie. V tomto okamihu robia veci, ktoré sú absolútne nepredstaviteľné: napríklad všetky tajné služby donášajú novinárom na svojho vlastného prezidenta. Je to šialené, ale nie natoľko, ako samotný prezident.

Dnes si už môžete staviť na to, že po Trumpa si napokon prídu ľudia v bielych plášťoch, navlečú naňho zvieraciu kazajku, vyhlásia ho za nepríčetného a zbavia úradu. Dokonca aj takýto radikálny scenár sa dostáva do pásma možného. Keby to bolo vyvrcholenie sitcomu, bolo by to nepekné klišé. V reáli by to bol zaujímavý precedens. Trump totiž nie je prvý šialenec, ktorý sa dostal k moci, ale bol by prvým, koho od nej odstavili psychiatri.

Fakt by to bolo do popuku, keby medzi tým Putin nerozmiestňoval rakety stredného doletu a nerozbiehal novú vlnu jadrového zbrojenia. Či už s Trumpom v bielom dome alebo v blázinci, USA si budú chvíľu riešiť svoje vlastné problémy. Európa zostane napospas Putinovi, ktorý nie je menej šialený ako Trump, len je vo svojom šialenstve metodickejší a cieľavedomejší. A v Rusku nie sú inštitúcie, ktoré by kládli odpor.