Slovensko už nebude kľúčovou trasou pre plyn

Po plynovej kríze Európa nevyhnutne potrebuje ďalšie trasy

Okrem plynovodu Severný prúd (Nord Stream), z ktorého už boli položené prvé kilometre potrubia na dno Baltického mora, sa do záverečnej fázy dostal aj ďalší projekt ruského Gazpromu, Južný prúd (South Stream). Jeho potrubie bude položené v dĺžke asi 900 kilometrov aj na dno Čierneho mora. Pretne Balkán s koncovkami vo Viedni a v Taliansku. Informoval o tom český denník E15.

Ide o zásadnú konkurenciu plynovodu Nabucco, ktorým chce EÚ znížiť svoju závislosť od dodávok plynu z Ruska. Plynovodom Južný prúd by mala od roku 2015 pritekať asi tretina ruského plynu do Európy.

Podstatné pre Slovensko je to, že nové trasy plynovodov obchádzajú aj jeho územie. Pritom až 50 % svojej kapacity krajina reexportuje na Západ a pre Slovenský plynárenský priemysel (SPP) je to lukratívny biznis.

Momentálne je v Európe prebytok plynu a aj na prelome rokov 2008 a 2009 bol jeho nedostatok len na Slovensku a na Balkáne. Avšak prebytok zo Západu sa technicky nemohol dostať do problémových regiónov, lebo jednotlivé siete plynovodov neboli celkom prepojené. EÚ už na tieto strategické prepojenia vyčlenila 1,5 miliardy eur.

Bezpečnosť dodávok plynu pre Slovensko i Maďarsko má vyriešiť okrem možnosti otočenia toku z Česka aj prepojovací plynovod Slovensko - Maďarsko. Nová trasa bude v prevádzke od roku 2013.

Za vlády Mikuláša Dzurindu bol SPP zo 49 % sprivatizovaný a Gazprom bol členom víťazného konzorcia spolu s E.ON Ruhrgas a GdF Suez. Lenže Gazprom si vo finále neuplatnil svoju opciu a nestal sa akcionárom SPP, a to s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že sa jeho stratégia už vtedy zmenila na prípravu nových trás plynovodov obchádzajúcich Ukrajinu, a teda aj Slovensko. Ďalším signálom nadchádzajúcej marginalizácie Slovenska ako kľúčovej tranzitnej krajiny bol zánik rusko-slovenskej plynárenskej firmy Slovrusgaz.

Ak budú uvedené do prevádzky všetky obchvaty Ukrajiny, tak Slovensko s Ukrajinou i Poľskom prídu o výsadné postavenie pri tranzite ruského plynu. Strategickou protihodnotou bude však čiastočná diverzifikácia zdrojov plynu a úplná stabilita dopravných trás.