Slovensko na ekonomickej horskej dráhe: Odborníci varujú pred veľkými dlhmi

SLOVENSKO / Slovensko stojí pred ďalšou vlnou konsolidácie, pričom analytici varujú, že bez jasného plánu vlády môže byť cena za odklad opatrení príliš vysoká. O situácii a možných riešeniach porozprával Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Realita konsolidácie je iná než sa zdá

Aj napriek konsolidačným balíčkom v rokoch 2024 a 2025, deficit štátu pravdepodobne presiahne 5 % HDP. Hoci konsolidačné opatrenia ušetrili približne 2,9 % HDP, vláda súbežne zvyšuje výdavky, a to postupne, nie jednorazovo. Takéto zvyšovanie výdavkov predstavuje približne 1,5 percentuálneho bodu. Čistá konsolidácia, dosiahnutá opatreniami vlády, je tak iba okolo jedného percentuálneho bodu, čo je vzhľadom na dvojročné úsilie relatívne málo.

Najvýznamnejším faktorom, ktorým čelí Slovensko, sú stúpajúce úroky na verejný dlh, ktoré môžu do roku 2028 dosiahnuť až 1 % HDP. K tomu sa pridáva zvýšenie nákladov na obranu a zhoršujúca sa ekonomická situácia, ktorá negatívne ovplyvňuje aj verejné financie.

Deficit postupne stúpa

Pri nástupe do úradu vláda zdedila deficit na úrovni 4,8 % HDP. Po dvoch rokoch je deficit odhadovaný na viac ako 5 % HDP. Ak sa nič neurobí, môže do konca volebného obdobia stúpnuť až na 6 %. Vláda má ambiciózny cieľ stlačiť deficit do konca volebného obdobia na 3,5 %. Hoci by sme sa stále nachádzali nad limitom 3 % považovaným v EÚ za najhorší akceptovateľný, zlepšenie by bolo citeľné.

Čo je deficit, dlh a HDP?

Deficit predstavuje rozdiel medzi štátnymi príjmami a výdavkami. Podobne ako v rodinnom rozpočte, keď sú výdavky vyššie ako príjmy, musí štát míňať z úspor (ktoré už dávno nemá) alebo si požičiavať. Verejný dlh už presiahol 60 % HDP (hrubý domáci produkt), čo znamená, že míňame o 5 % viac, ako štát zarobí. A keďže to takto funguje už štvrtý rok po sebe, dlh rýchlo stúpa.

Hoci sú v Európe krajiny s vyšším dlhom, žiadna iná krajina nemá tak rýchlo rastúci dlh ako Slovensko. Ak s tým nezačneme niečo robiť, v roku 2030 dosiahne dlh 100 % HDP, čo by Slovensko už nemuselo zvládnuť.

Zvyšovanie daní nie je dlhodobo udržateľné 

Zložitosť situácie si vyžaduje šikovných manažérov vo vláde, ktorí dokážu vybrať správne riešenia. Doterajšie konsolidácie boli postavené hlavne na zvyšovaní daní, ale tento prístup nie je dlhodobo udržateľný. Treba sa zamerať na štrukturálne reformy na výdavkovej strane rozpočtu. Úspešné konsolidácie v minulosti boli založené skôr na šetrení na výdavkoch než na zvyšovaní príjmov. Slovensko dosiahlo najvyššie daňové zaťaženie od roku 1998 a priestor na ďalšie masívne zvyšovanie daní už prakticky neexistuje.

Kam idú najväčšie výdavky štátu?

Medzi najväčšie výdavky štátu patrí sociálny systém a mzdy. Treba sa pozrieť na zníženie výdavkov v týchto oblastiach. Za posledných 6 rokov rástli sociálne výdavky a mzdy vo verejnej správe rýchlejšie, ako rástla ekonomika. Medzi plošné dávky patria trináste dôchodky, detské prídavky a daňové bonusy na deti, ktoré sa vyplácajú takmer každému, bez ohľadu na príjem. Mzdy lekárov stúpli na extrémne vysoké hodnoty a rastie zamestnanosť v obciach.

Prepúšťanie nie je zázračný recept

Vláda zatiaľ neprezradila, ako chce konsolidovať verejné financie, čo znervózňuje zamestnávateľov aj odborárov. Prepúšťanie zamestnancov nie je riešenie zo dňa na deň. Je nutné najprv urobiť audity, zjednodušiť procesy a až potom pristúpiť k znižovaniu počtu zamestnancov. Z celkového počtu 400-tisíc zamestnancov verejnej správy je len asi 50-tisíc byrokratov. Plošné prepúšťanie bez zmeny procesov nefunguje.

Vysoké úroky a americké clá hrajú proti nám

Za financovanie nového štátneho dlhu platíme asi 3 % úroky. V minulosti si agentúra pre riadenie dlhu a likvidity požičala veľa peňazí za nižšie úroky, ale postupne sa lacný dlh mení za drahší. Kým pred tromi rokmi sme platili na úrokoch asi pol miliardy ročne, o 2-3 roky budeme platiť štyri miliardy ročne. K tomuto by došlo bez ohľadu na to, ako sa vláda správa. Úrokové sadzby stúpli viac aj kvôli menšej dôvere finančných trhov. Ratingové agentúry nám postupne zhoršovali ratingy a dnes si Slovensko požičiava po Taliansku za druhé najvyššie sadzby v EÚ. Hoci objektívne príčiny zhoršenia situácie existujú, aj správanie vlády zohráva svoju úlohu.

Najdôležitejšie sú clá, ktoré uvalila americká administratíva na dovoz automobilov zo Slovenska. Spomalenie európskej ekonomiky a dve vlny konsolidácie tiež zaťažujú podnikateľské prostredie.

V napätí očakávame, s čím príde vláda. Ideálna situácia by bola, keby sa návrhy predstavili skôr a prebehla k nim odborná diskusia. Koalícia má problém dohodnúť sa, kde presne ušetriť 2 miliardy eur. Treba veriť, že slovenská ekonomika, firmy a nervy podnikateľov budú pevnejšie ako niektoré kruhy koalície.