OSN: Na septembrové Valné zhromaždenie plánuje prísť takmer 160 svetových lídrov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
NEW YORK - Na septembrové Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) plánuje prísť 157 hláv štátov a vlád. Zhromaždenie bude prvým, na ktorom sa lídri zídu osobne od začiatku pandémie COVID-19 v roku 2020.
Medzi 104 hlavami štátov na predbežnom zozname rečníkov nechýbajú americký prezident Joe Biden, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, jordánsky kráľ Abdalláh II. a prezidenti Iránu, Francúzska, Brazílie, Kolumbie, Južnej Kórey, Juhoafrickej republiky, Egypta a Venezuely.
Medzi 53 vládnymi lídrami sú nemecký kancelár Olaf Scholz a premiéri Japonska, Izraela, Iraku a Pakistanu a tiež zatiaľ nevybratý nový britský premiér. Čína posiela svojho vicepremiéra a Rusko ministra, pravdepodobne ministra zahraničia Sergeja Lavrova, ktorý krajinu zastupoval v posledných rokoch.
Palestína je nečlenským štátom OSN a na zozname rečníkov je aj jej prezident Mahmúd Abbás a tiež hlava vlády Svätej stolice, ktorá je stálym pozorovateľom OSN.
V septembri 2020 pandémia po prvý raz v 75-ročnej histórii zabránila svetovým lídrom v ceste do New Yorku na každoročné stretnutie a na Valnom zhromaždení len premietli vopred nahraté príhovory, pričom každú krajinu zastupoval len jeden diplomat. Vlani sa OSN rozhodla pre hybridný formát, keď sa lídri mohli osobne zúčastniť alebo poslať nahrávku príhovoru, pričom druhú možnosť si vybralo 72 z nich. Tento rok však už podľa hovorkyne Valného zhromaždenia Pauliny Kubiak nebudú povolené žiadne nahrávky.
Napriek pokračujúcej pandémii je z predbežného zoznamu rečníkov jasné, že viac ako 80 % lídrov 193 členských štátov OSN sa chce osobne prihovoriť zhromaždeniu a zúčastniť sa na stretnutiach.
Lídrov tento rok čakajú diskusie o viacerých znepokojivých nových problémoch, vrátane prvej veľkej vojny v Európe po desaťročiach, globálnej potravinovej krízy, vysokej inflácie a rastúcich cien potravín a energií a tiež rekordných horúčav v mnohých častiach sveta, ktoré naznačujú, že je potrebné robiť viac proti globálnemu otepľovaniu.