SÚDY: Nemožnosť uplatniť náhradu škody štátom v trestnom konaní, nebráni boju proti podvodom, rozhodol Súdny dvor EÚ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA - Európske predpisy o opatreniach na boj proti protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie (EÚ) nebránia ustanoveniam vnútroštátneho práva SR, podľa ktorých si štát nemôže v trestnom konaní uplatňovať náhradu škody. Vyplýva to z dnešného rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorým odpovedal na prejudiciálne otázky zaslané Špecializovaným trestným súdom (ŠTS).
Slovenský súd v tomto prípade prejednáva záležitosť, v ktorej sú dve osoby stíhané za skutky, ktoré môžu predstavovať podvod s príspevkami čiastočne financovanými z rozpočtu EÚ. Trestný čin mal byť podľa orgánov činných v trestnom konaní spáchaný v rámci dvoch verejných obstarávaní vyhlásených slovenským správnym orgánom na účely podania žiadostí o príspevky, a to najmä na podporu vytvorenia pracovných miest pre zdravotne postihnutých. Stíhaní konkrétne založili viacero obchodných spoločností, v ktorých prevzali úlohy spoločníkov a konateľov a ktoré získali príspevky vo výške 654 588 eur, z toho 279 272 eur pochádzalo z rozpočtu únie. Po vyplatení predmetných príspevkov dvojica previedla svoje podiely v spoločnostiach na tretiu osobu a spoločnosti následne skončili akúkoľvek činnosť.
V čase začatia trestného konania sa majetok spoločnosti už nenachádzal v priestoroch týchto spoločností, ktoré boli ex offo vymazané z obchodného registra. Počas obdobia vyplácania príspevkov boli zdravotne postihnuté osoby zamestnané dotknutými spoločnosťami, ale ich práca bola fiktívna a podľa orgánov činných v trestnom konaní neprispela k cieľom uvedeným v žiadostiach o príspevok. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré boli poškodené v konaním stíhaných, požadovali náhradu škody vo výške skutočne vyplatených príspevkov. ŠTS sa však vzhľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podla ktorej sa štát v rámci trestného konania nemôže domáhať náhrady škody, obrátil na Súdny dvor EÚ a pýtal sa na zlučiteľnosť slovenskej legislatívy a európskych pravidiel na boj proti poškodzovaniu finančných záujmov Únie.
Európsky súd v tejto súvislosti pripomenul, že hoci sú členské štáty povinné prijať účinné opatrenia umožňujúce vymáhať sumy, ktoré boli neoprávnene vyplatené príjemcom, európske predpisy im neukladajú postup, ktorý má umožniť dospieť k takému výsledku. „Štát má podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva možnosť začať jednak správne konanie ktoré mu umožňuje dosiahnuť vrátenie neoprávnene vyplatených príspevkov od právnickej osoby, ktorej boli poskytnuté a jednak občianskoprávne konanie smerujúce nielen k vyvodeniu občianskoprávnej zodpovednosti právnickej osoby, ktorá je príjemcom neoprávnene vyplatených príspevkov, ale aj k získaniu náhrady spôsobenej škody od odsúdenej fyzickej osoby následne po odsúdení v trestnom konaní,“ skonštatoval Súdny dvor EÚ.