Poslancov čaká zákon o štátnych symboloch aj správa o členstve SR v EÚ

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii i zahraničná a európska politika Slovenska zamestnajú poslancov Národnej rady SR v úvode štvrtého rokovacieho dňa 45. schôdze parlamentu. Popoludní zákonodarcov zamestná v druhom čítaní návrh novely zákona o štátnych symboloch z dielne Mosta-Híd. Novelou z dielne koaličnej strany sa má vyriešiť zákaz hrania alebo spievania hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. Do zákona chcú vložiť novú vetu. „Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu," uviedol minister spravodlivosti Gábor Gál ešte 17. apríla. Zákonodarcovia rozhodujú o novele v skrátenom legislatívnom konaní.

Pôvodná novela, ktorú parlament schválil v marci, zamedzila hranie alebo spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu. Marcovú novelu zákona o štátnych symboloch prezident vrátil ako celok. Parlament veto prezidenta prelomil 10. mája.

Výročnú správu o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie a Hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 a ich zameranie na rok 2019 uvedie šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Rovnako sa budú zaoberať aj Správou o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2018.

Zhruba 690 Slovákov pracovalo vlani v štruktúrach Európskej únie. V Európskej komisii robilo podľa údajov z januára tohto roka 396 Slovákov, v Európskom parlamente 187, na Generálnom sekretariáte Rady pracovalo 75 občanov SR, vo Výbore regiónov ich bolo 13 a v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) 22. Práve tu má Slovensko podľa Výročnej správy o členstve SR v Európskej únii nadpriemerné zastúpenie. „Vzhľadom na svoju geografickú váhu a počet obyvateľstva krajiny SR signifikantne zvýšila počet národných diplomatov z dvoch na šesť, pričom dvaja z nich sú vedúcimi delegácií EÚ v Egypte a Moldavsku,“ píše sa v materiáli z dielne rezortu diplomacie.

Slovenská zahraničná politika stojí na troch pilieroch – európskom, bezpečnostnom a multilaterálnom. Uvádza sa to v hodnotení priorít zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2018 a ich zameraní na tento rok, ktoré vo februári schválila vláda. Materiál podotýka, že kým vlaňajší rok sa niesol v znamení výročí, napríklad 100 rokov od vzniku Československa či 50 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968, tento rok si pripomenieme udalosti, ktoré vymedzujú hodnotové ukotvenie slovenskej zahraničnej politiky – 30. výročie Nežnej revolúcie a 15. výročie vstupu do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie (EÚ). Hoci nemožno prehliadať turbulentný vývoj na globálnej scéne, Slovensko sa môže podľa materiálu z dielne ministerstva zahraničných vecí spoliehať na stabilné dobré susedské vzťahy.