Po vražde Zuzany vyšla najavo zarážajúca vec. Štát obete automaticky nevaruje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Tragická vražda matematikárky Zuzany zo Spišskej Novej Vsi otvára otázky o tom, či štát robí dosť pre ochranu obetí domáceho a partnerského násilia. Žena sa pred agresívnym manželom snažila brániť aj súdnou cestou, no ochrany sa nedočkala. Odborníci dnes hovoria o systémovom zlyhaní a upozorňujú aj na ďalší problém – obeť sa o prepustení násilníka na slobodu nemusí automaticky dozvedieť.

+2 fotky

Vražda v Gelnici

V meste Gelnica došlo v sobotu (20. 6.) popoludní k násilnému trestnému činu. Zuzanu mal podľa doterajších informácií zavraždiť jej manžel Tomáš len niekoľko mesiacov po tom, čo ju vo februári napadol. Po útoku skončil vo väzbe, žena sa však aj naďalej obávala o svoj život.

V marci preto požiadala súd o vydanie zákazu priblíženia. Civilný súd jej návrh zamietol. Argumentoval tým, že muž bol v tom čase vo väzbe, a preto nehrozilo, že by sa mohol k nej priblížiť alebo sa vrátiť do spoločného obydlia.

Rozhodnúť mohol aj trestný súd

Podľa odborníčky mohol o zákaze priblíženia rozhodnúť aj trestný súd v rámci trestného konania.

„My sa tu pozeráme na situáciu, keď dve inštitúcie, z ktorých každá mohla prijať opatrenie na ochranu, neurobili nič. Je to z môjho pohľadu naozaj systémové zlyhanie a súčasť širšieho obrazu podceňovania násilia a zľahčovania rizika,“ uviedla Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre rodovo podmienené a domáce násilie.

„Možností je viacero. Jednou z nich je aj zákaz priblíženia sa k danej osobe, ktorý môže byť monitorovaný elektronickým náramkom,“ vysvetlil odborník na trestné právo Tomáš Strémy z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

K takémuto opatreniu však v prípade Zuzany nedošlo. Trestný súd mužovi uložil osemmesačný trest odňatia slobody, výkon trestu však podmienečne odložil na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Zároveň mu nariadil ambulantné protialkoholické liečenie.

Práve postup súdu bude teraz predmetom preverovania.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka v reakcii na tragédiu uviedol, že prípad poukazuje na potrebu reálnej a systematickej práce s páchateľmi násilia, najmä ak trpia závislosťou od návykových látok.

Minister spravodlivosti Boris Susko nevylúčil ani dohľad nad súdnym konaním. „Ak bude potrebné, som pripravený nariadiť dohľad nad týmto súdnym konaním,“ vyhlásil.

Obeť musí o informovanie požiadať

Prípad zároveň upozornil na menej známu skutočnosť. Slovenský právny poriadok síce umožňuje, aby poškodený dostával informácie o prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu, no vo väčšine prípadov o to musí sám požiadať.

Podľa zákona má poškodený právo požiadať o informáciu napríklad o prepustení alebo úteku obvineného z väzby, prepustení odsúdeného z výkonu trestu či zmene formy ochranného liečenia.

Zbor väzenskej a justičnej stráže potvrdil, že v prípade zavraždenej ženy takouto žiadosťou nedisponoval.

„Cestou orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu môže poškodený alebo svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, požiadať o poskytnutie informácie, a to okrem iného o prepustení obvineného alebo odsúdeného na slobodu,“ uviedla hovorkyňa ZVJS Anna Bečková Ragasová.

Zákon zároveň pamätá aj na situácie, keď je riziko zjavné. Ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd zistia, že poškodenej osobe hrozí nebezpečenstvo, môžu ju informovať aj bez jej žiadosti. Otázkou však zostáva, ako často sa toto ustanovenie v praxi využíva.

Mala by byť ochrana automatická?

Práve automatické informovanie obetí patrí medzi opatrenia, ktoré po tragédii navrhujú odborníci.

„Z môjho pohľadu by informovanie obete malo byť automatické. Možno nie pri všetkých trestných činoch, ale pri trestných činoch páchaných medzi blízkymi osobami by takáto informácia mala ísť obetiam automaticky,“ myslí si Barbora Burajová.

Téma ochrany obetí násilia pritom na Slovensku rezonuje už dlhšie. V roku 2023 otriasla krajinou vražda 39-ročnej Andrey z Dubnice nad Váhom, ktorú zavraždil muž, ktorý ju dlhodobo prenasledoval. Ani po tomto prípade však podľa odborníkov neprišli zásadné systémové zmeny.

„Keď sa pozrieme do minulosti, či boli prijaté nejaké konkrétne zmeny, myslím si, že veľa nezmenili ani predchádzajúce prípady,“ konštatuje Burajová.

Parlament bude prípad riešiť

Otázkou, či štát v prípade Zuzany zlyhal, sa už zaoberajú aj politici.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok avizoval spoločné rokovanie zainteresovaných inštitúcií. Podľa neho bude potrebné preveriť, či bol systém nastavený správne a či všetky orgány postupovali tak, ako mali.

„Musíme si povedať, či systém funguje, či je nastavený optimálne a či v rámci celej zodpovednosti – od sudcu až po prokuratúru – bolo urobené všetko,“ uviedol.

Prípad bude mať aj parlamentnú dohru. Už začiatkom budúceho týždňa by sa ním mal zaoberať parlamentný výbor pre ľudské práva.